S Mariánom som sa dala dokopy po tridsiatke. Zoznámila nás kamarátka. On bol čerstvo rozídený, ja som hľadala partnera už dlhšie. Nebola to celkom láska na prvý pohľad, ale páčil sa mi hneď. Slušne zarábal, bol pozorný a vyzeral zodpovedne. Po viacerých vzťahoch s mužmi, ktorí si odo mňa požičiavali peniaze a na schôdzku vždy meškali aspoň pol hodinu, to bola príjemná zmena.
Viem, že peniaze sú v živote dôležité a môžete si pomocou nich plniť sny vaše aj vašich detí. Mojej dcére som sa ale snažila dať oveľa viac, než len materiálne veci. Snažila som sa skôr tráviť s ňou čo najviac času, chodili sme na rôzne výlety, venovala som sa jej, ukazovala a vysvetľovala tie pravé hodnoty v živote.
Bola to asi iná doba, keď bola moja dcéra malá. Nepamätám si, že by sme s ňou museli riešiť,že moja spolužiačka má také a onaké topánky, aj ja chcem také. Deti si boli rovné, mali možno jedného spolužiaka, ktorého rodičia boli majetnejší ako my ostatní a chceli sa s ním všetci kamarátiť, ale to bolo všetko.
Pravdu povediac, nezávidím dnešným rodičom a som rada, že ja už som babka. Vidím to na svojej dcére. Zle si vybrala. Otehotnela s prvým gaunerom, ktorý o ňu prejavil záujem. Moju dcéru tu nechal v piatom mesiaci samu a bez prostriedkov a odišiel za hranice. Najprv sa ozýval raz do týždňa s tým, že jej bude posielať peniaze na malú. Neskôr zdvihol telefón raz za mesiac, až sa odmlčal úplne. Dcéra si o nejakom výživnom mohla nechať snívať. Niečo sa jej podarilo dostať, ale veľmi sporadicky a v nepostačujúcich dávkach.
Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Dcéra robí jeden problém za druhým – čo s ňou máme robiť?
Dcéra malú Simonku vychovávala skromne, ale zato vzorne. Tešila som sa, že je to aj moja vizitka, že som dcére voľakedy vštepila zdravé základy. Všetko sa začalo meniť, keď Sima nastúpila do školy. Sprvu tam chodila rada, páčili sa jej všetky tie nové veci, deti, s ktorými sa mohla hrať. Lenže vnučke sa akosi nedarilo nájsť si kamarátky. Začala byť uzavretejšia, nebola to ona, to urozprávané, veselé dievčatko. Napokon dcéra na radu odborníka presunula Simu do inej školy a vyzeralo to, že to pomohlo. V kolektíve boli rôzne deti, veľa z nich bývalo na našej ulici, a tak sa mohli s vnučkou kamarátiť aj poobede.
Dcéra si vyčítala, že neodhadla prvú školu, kam Simonku prihlásila. Aby trocha uľavila svedomiu, najradšej by Simonku zahrnula darčekmi vždy, keď sa jej videlo, že je vnučka smutná alebo zakríknutá. Keďže ale dcéra nebola v situácii, že by mohla vyhadzovať peniaze na nové a drahé darčeky, začala Simonke ustupovať vo výchove. Vnučka si časom mohla robiť čo chcela a kedy chcela. A dcéra bola rada, že jej Sima nerobí scény a je spokojná. Pretože smútok a zakríknutie časom vystriedali slzy a hnev, ak nebolo vnučke v niečom po vôli.
Snažila som sa Simonku viesť správnym smerom aspoň ja, keď už jej vlastná mama nad ňou pomaly, ale iste strácala kontrolu. Nechcela som, aby bolo z mojej vnučky rozmaznané a nevychované dieťa. Výsledkom bolo, že Sima oveľa radšej chodila na návštevu k svojej nevlastnej babke, ako ku mne. Tá jej totiž nikdy nezabudla dať malé vreckové, či odmenu za vynesené smeti, odprataný riad zo stola alebo drezu. Nesúhlasila som s touto výchovnou metódou, ale moja dcéra to odsúhlasila, dokonca mi naznačila, že som skúpa na vlastné vnúča.
Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Dcéru som vydedila, a ona nič netuší
Vedela som, že raz sa to celé obráti proti mojej dcére a mala som pravdu. Bolo to v čase, keď už Sima chodila na druhý stupeň. S dcérou sa pohádal jej nový partner. Obvinil ju, že mu zobrala z peňaženky peniaze a nič mu nepovedala. Okrem toho, že moja dcéra by nikdy nič také neurobila, urazilo ju to a zároveň vydesilo. Buď tie peniaze niekde stratil, minul a zabudol alebo mu ich zobral niekto v práci z kolegov. Keď sa ale situácia zopakovala druhý raz a o týždeň, keď v peňaženke nemal nič, zmizla hotovosť pre zmenu mojej dcére, vedela koľká bije. Peniaze mohla vziať jedine Sima.
Dcéra na Simonku nahučala, samozrejme, tá všetko poprela. Až pod hrozbou, že nedostane na narodeniny tablet, ktorý chcela a na ktorý si mimochodom jej mama musela požičať peniaze, sa priznala. Snažili sme sa Simonke vysvetliť, že ak niečo chce, musí si to vypýtať a keď na to mama práve nemá peniaze, musí sa zmieriť s tým, že to mať nebude. Že sú to všetko len zbytočnosti. Simonka som slzami v očiach prisahala, že už to neurobí. Chcela len ísť so spolužiakmi po obchodoch a najesť do akože reštaurácie, kam ona s nimi nikdy nejde pretože si nemá za čo kúpiť pre mňa predražené žemle s kúskom mäsa. Pre Simu to ale bola možnosť, ako zapadnúť do partie.
Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Moja hrabivá nevesta opustila manžela aj dcéru a išla do lepšieho
Mysleli sme si, že sme Simonke dostatočne všetko vysvetlili, a že ona svoj čin oľutovala. Vyzeralo to tak len na prvý pohľad. O pár mesiacov si zavolali moju dcéru do školy, pretože počas tanečnej prichytili Simu, ako berie peniaze so spolužiačkinej peňaženky. Simonka opäť všetko popierala, tvrdila, že ju tam spolužiačka sama poslala, aby jej peniaze išla vybrať.
Priznám sa, sme so Simonky celkom zúfalí. Nechcem byť tá, ktorá dcére hovorila, že to nedopadne dobre, ak bude svoju dcéru rozmaznávať. Desím sa len toho, čo vyrastie z dievčaťa, ktoré v už takom mladom veku okradne vlastnú mamu a hlavne klame s kamennou tvárou. Za našich čias sme takéto veci neriešili. Našťastie. Ale zas ak by áno, vedela by som dcére aspoň poradiť a pomôcť.
Poznáte podobný príbeh? Ako by ste sa v danej situácii zachovali vy? Podeľte sa o svoj názor s ostatnými čitateľmi v diskusii pod článkom.
Zdieľať na