Nikdy som nemala ľahký život, čo sa týka mojej váhy. Už od detstva som bola bacuľatejšia než ostatné deti. Najhoršie to bolo na základnej a strednej škole, keď vzhľad zrazu naberá na dôležitosti. Skúšala som rôzne diéty. Chvíľu to vždy fungovalo. Schudla som pár kíl, ale potom som to nevydržala a vrátila sa k starým návykom. A vždy som pribrala všetko späť, častokrát ešte niečo navyše.
Takto som sa dostala až na 107 kilogramov. Pamätám si, ako som raz večer sedela pred televízorom a pozerala reláciu o chudnutí. Ľudia tam rozprávali o tom, ako zmenili svoj život a schudli desiatky kíl. A ja som pritom jedla burger s hranolkami a zapíjala to vínom. Cítila som sa zo seba hrozne.
Najhoršie bolo, keď ma opustil môj priateľ Miro. Posledný rok sme už spolu nič nerobili. Nesexovali sme, nechodili von. Nemala som energiu. Keď odišiel, bála som sa, že takto budem žiť navždy. Sama, nešťastná, obmedzovaná svojou váhou.
A potom sa do bytovky prisťahoval Paťo. Býval priamo podo mnou a bol to fešák. Vždy sa mi prihovoril, keď sme sa stretli. Cítila som sa pri ňom prvýkrát po dlhej dobe žensky a dúfala som, že ma pozve na kávu. Bola som si totiž istá, že sa mu páčim, veď inak by sa so mnou nezhováral. A mne už tak dlho chýbalo mužské objatie. No keď sa nič nedialo, rozhodla som sa, že to vezmem do vlastných rúk.
Upravila som sa, odvážila som sa a išla som mu zazvoniť. Vymyslela som si, že potrebujem požičať mixér. Dúfala som, že ma pozve dnu na kávu, možno víno, a možno niečo aj bude. Bol milý, požičal mi mixér, ale nič viac sa neudialo, dokonca som mala pocit, že ma posiela preč. Sklamaná som sa vrátila domov a išla si sadnúť na balkón.
A práve tam sa to stalo. Počula som, ako aj Paťo bol na svojom balkóne, ktorý teda bol priamo pod mojím a s nejakou ženou. Žena sa ho pýtala, kto zvonil a či niečo s tou susedou má. Myslela mňa. To, čo povedal potom, ma hlboko zranilo. Paťo sa len zasmial a vraj, čo si o ňom myslí, či by mal niečo s takou tlsťoškou. Vraj je milá, ale obézne ženy sú mu maximálne odporné.
Skoro som zinfarktovala. Naozaj, nemohla som sa ani nadýchnuť. Plakala som celú noc. Ale ráno som sa zobudila nahnevaná. Nie na Paťa, ale na seba. Že som to celé nechala dôjsť do takéhoto stavu. Rozhodla som sa, že schudnem, no nie pre Paťa, ale pre seba.
Začala som pomaly. Vymenila som sladené nápoje za vodu, obmedzila sladkosti a fastfood, začala som chodiť na prechádzky. Postupne som pridávala cvičenie a upravila celý svoj jedálniček. Našla som si online fitness coacha, mala zaplatené online cvičenia. Až po čase som sa odhodlala ísť aj do fitnes centra medzi ľudí. Bolo to ťažké a mnohokrát som sa chcela vzdať. Ale vždy, keď som mala slabú chvíľku, spomenula som si na Paťove slová, ktoré ma paradoxne posilnili.
Dnes, po dvoch rokoch mimoriande tvrdej práce, vážim 65 kilogramov. Absolvovala som odstránenie prebytočnej kože, nechala som si vyplniť vrásky a zväčšiť pery, aby som pôsobila príťažlivejšie. Rovnako tak premenou prešli aj moje prsia. Cítim sa zdravšia, krajšia a hlavne, som hrdá sama na seba. Dokázala som niečo, čo som považovala za nemožné. A aj keď ma občas Paťo stretne na chodbe a teraz sa usmieva ináč, ja viem, že som to neurobila pre neho ani pre nikoho iného. Urobila som to pre seba. A to je na tom to najlepšie.
Zdieľať na