Bola som sídliskové dieťa, no aj napriek tomu som zbožňovala prírodu. Keď som mohla, bola som v lese, bola som členkou skautského oddielu, chodila sa starať o kone na najbližšiu farmu. Mojím snom bolo tiež stať sa raz farmárkou.
U nás v rodine však tieto moje ambície nikto nezdieľal. Videli ma skôr ako učiteľku, ako bola aj moja mama. Ja som si išla za svojím. Síce som sa prihlásila na pedagogickú, ale len preto, aby som v lete mohla ísť na študentský pobyt ako dobrovoľníčka.
V Taliansku som sa zoznámila s Janom. Bol z Poľska a tiež ako ja miloval prírodu. Myslela som, že po lete naša láska odíde spolu s pekným počasím. S Janom sme však ostali v kontakte.
Náš vzťah na diaľku vydržal niekoľko rokov. Nemohla som sa dočkať, kedy sa za Janom odsťahujem. Rodičia boli sklamaní, smutní, že sa ich jediná dcéra chystá odťahovať päťsto kilometrov od domova. Ja som mala lásku a sen, ktoré ma ťahali za Janom. Ešte počas prvého leta, keď sme sa zoznámili, mi sľúbil, že si jedného dňa spolu založíme malé hospodárstvo. Pre niekoho naivné predstavy, pre mňa niečo, na čom som upínala všetku svoju energiu.
Otec ma vysmial, keď som mu o našich plánoch povedala. Vraj si neviem predstaviť, čo taká práca obnáša. Bola som ale tvrdohlavá a išla som si za svojim. Keď som začala s Janom bývať, naše plány začali naberať reálnejšiu podobu. Ak mu porodím syna, potom bude aj farma.

Prvá sa nám narodila dcéra, ale druhorodený bol syn. Už v tom čase sme chovali okolo dvadsať sliepok. Starostlivosť o deti, domácnosť aj o hydinu som zvládala ľahko. Jan to videl, bol na mňa pyšný. Ja som bola pyšná na seba a na to, že otec nemal ani zďaleka pravdu, keď ma vystríhal pred tým, aký náročný život ma ako farmárku čaká. Postupne k sliepkam pribudli morky a kozy.
Ostala som tretí krát tehotná a keď sa narodila mladšia dcéra, začalo to byť náročné. Malá vôbec nespala, do toho som musela skoro vstávať, všetko obriadiť, večer znova kolotoč. Padala som na hubu. Jan ma poľutoval, ale to bolo tak všetko. Pýtala som si nejakú pomoc, buď k deťom alebo aspoň na statok. Jan ma presvedčil, že som silná na všetko, len si to musím nastaviť inak v hlave. Do takej sa pred rokmi zamiloval a vie, že to vo mne stále je.
Cítila som sa ako v pasci. Na jednej strane manžel, ktorý mi verí, ale na druhej strane ja, ktorá bola so silami v koncoch. A bola tu ešte moja rodina. Toľko krát so sa chcela na nich obrátiť, nech mi poradia čo robiť. Nikdy som to nespravila. Už vidím otca, ako s pobavením hovorí, že mi to vravel ako to dopadne. Radšej zatnem zuby, poplačem si a ráno začínam odznova.
O farmu by som prísť nechcela, ale neuvedomila som si na začiatku, aké je to fyzicky, ale aj psychicky náročné. Jediná, kto vie aká je pravda, je moja sesternica. Ak by som jej nemohla zavolať a vyrozprávať sa zo všetkého, neviem ako by som to zvládala. Ale už aj ona mi pár krát naznačila, že je toho na mňa veľa. Buď mám dať Janovi jasné ultimátum, že chcem pomoc alebo mám časť zvierat predať. Toto celé však bol môj sen a chcem dokázať sebe, ale aj okoliu, že na to mám, aj za cenu, že sa musím pretvarovať.
T.V.
Zdieľať na