Pravdivý príbeh: Vysnívané bývanie nám zničila klebetná suseda

Žena

thinkstockphotos.com

S manželom sme mali len jediný veľký sen. Vychutnať si rannú kávu z terasy s pohľadom na vlastnú záhradku. Nechceli sme nič okázalé ani veľké. Po odchode dcér z bytu sme ostali už len sami dvaja. Osud nám bol naklonený. Keď nastal v meste stavebný boom, rozmáhali sa aj prímestské časti, kde ste si mohli kúpiť domček za cenu bytu.

Zaujali nás vilky v radových zástavbách, ktoré sme si cenovo mohli dovoliť aj my. Veľa známych nás od kúpy odrádzalo. Za málo peňazí vraj nemôžme očakávať kvalitu a budeme stále trčať v zápchach. Navyše, život v radovkách je údajne len horizontálne bývanie v paneláku. Jediný rozdiel je, že je ťažšie sa vyhnúť susedom.

Na reči priateľov sme nedali a išli si za svojím. Dom sme kúpili a pri podpise zmluvy som bola najšťastnejšia osoba na svete. Z varovaní sa nenaplnilo nič. Zápchy síce bývali, ale manžel robil z domu a ja na polovičný úväzok, takže dopravu sme riešiť nemuseli.  Najviac sme sa ale obávali susedov. Aj to sprvu vyzeralo tak, že máme šťastie. Boli to všetko pohodoví ľudia, ktorí túžili po peknom bývaní v príjemnom prostredí.

Život v rodinnom dome sa mi pozdával. Po krátkej dobe sme medzi nových susedov zapadli. Každú chvíľu niekto niečo oslavoval alebo sme len tak klebetili vonku pred domom. V lete sme si vymieňali úrodu zo záhradky. Keď ste varili, bolo skvelé len zakričať susede cez plot, či nemá navyše prášok do pečiva. Polovica susedov z paneláku by mi ani neotvorila dvere, keby som niečo potrebovala.

Po čase mi predsa len začalo niečo prekážať. Keď sme sa stretli, debata sa väčšinou zvrtla na niekoho, kto tam nebol. Kto má nové auto a prečo, kto vymieňal nábytok a odkiaľ na to zobral peniaze. Boli to aj súkromnejšie veci, ako ktorý sused chodí tajne ráno pred robotou do krčmy, komu to v manželstve škrípe.


Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Suseda sa neprestajne povyšovala, dostala lekciu od života


Mňa tieto veci nezaujímali. Bolo to o ľuďoch, ktorých som poznala väčšinou z videnia a nebolo mi príjemné vedieť o ich intímnostiach, ktoré ani nemuseli byť pravdivé. Za to moje susedy sa v klebetách vyžívali. Dúfala som, že máme medzi sebou dobré vzťahy a tak neohovárajú aj nás. Bola som vedľa.

S mužom sme sa rozhodli postaviť pred domom prístrešok pre autá. Prezreli sme papiere, ako veľký máme priestor, s ktorým môžeme pracovať. Na naše počudovanie sme zistili, že náš je aj kúsok pozemku, o ktorom sme si mysleli, že patrí už susede. Tá si na ňom spravila záhradku.

Išla som jej slušne a priateľsky vysvetliť, že si bude musieť kvety presadiť, pretože sa chystáme miesto rozkopať a vydláždiť. Suseda na mňa ostala urazene pozerať, že ich nemá kam presunúť a že na nich minula nemalú sumu. Povedala mi, že sme chamtiví, keďže náš priestor pred domom je najväčší. Bola pravda, že sme mali pred domom najviac miesta, ale tak to developer navrhol. Suseda si mohla vybrať dom aký chcela, nasťahovala sa predsa pred nami.

Keď som to doma vravela mužovi, ten chcel jej kvetiny ihneď vlastnoručne vytrhať. Ja nemám takú horúcu hlavu. V rámci zachovania dobrých vzťahov som susede polovicu sadeníc preplatila. Nestačilo to. Suseda nás odo dňa, keď sme začali stavať prístrešok zdravila len na pol úst. Milota z jej tváre sa tiež vytratila. Mala som pocit, že sa cíti ukrivdená. Na tom by nič nebolo, veď časom by sa suseda so stratou záhrady vyrovnala, ale ona sa nám rozhodla pomstiť.


Mohlo by vás zaujímať: Inšpiratívny príbeh: Nemohli podporiť choré deti, 12-ročný chlapec sa preto sám naučil šiť plyšáky


Suseda, s ktorou som veľmi dobre vychádzala, sa ma raz v obchode spýtala, ako to zvládam. Myslela som, že hovorí o stavebných prácach. Narážala však na mužovu neveru. Vraj paktuje s mojou sestrou a hovorí o tom celá ulica. Bola pravda, že moja sestra k nám často chodila, aj keď som bola v robote, ale za ňu, aj za muža, by som strčila ruku do ohňa. Bol to úplný nezmysel. Ostala som zhrozená, čo si o nás myslia ľudia, ale ešte viac ma nahnevalo, že celé to vypustila do éteru suseda so záhradou.

Nevedela som, čo mám robiť. Bola to taká banalita, pripadala by som si ako na základnej škole. Navyše som nemala žiaden priamy dôkaz, že to išlo od nej. Na druhej strane, videla som, ako na mňa niektorí susedia pozerajú a bola som si istá, že si šepkajú poza môj chrbát.

Trvalo chvíľu, kým som sa tým prestala zaoberať. Každá senzácia trvá tri dni. Táto síce trvala dlhšie, ale prišli ďalšie zaručené novinky, ktorými sa ľudia zapodievali. Po tejto skúsenosti som sa rozhodla, že už nebudem taká priateľská so susedmi. Chcem si udržať normálne vzťahy, ale žiadne bratríčkovanie. Neoplatí sa to. Hoci by som bývanie v našom domčeku za nič nevymenila, občas si povzdychnem za naším starým bytom. Mal síce papierové steny a všetko ste počuli, ale nikto sa do nikoho nestaral.


Poznáte podobný príbeh? Ako dopadol v reálnom živote? Napíšte ostatným čitateľom do diskusie pod článkom.

Zdroj: thinkstockphotos.com, thinkstockphotos.com, DH
Odporúčame