Po piatich rokoch v práci, ktorá ma nebavila ani nenapĺňala, som sa ju rozhodla zmeniť. Dostala som ponuku, ktorá sa nemusela opakovať. Lepší plat, konečne niečo, čo by ma bavilo, navyše v blízkosti môjho bydliska.
Jediné, čo by malo byť iné, bol kolektív. Dovtedy som vždy robila skoro medzi samými mužmi, teraz som mala prísť do čisto ženského kolektívu. Kamarátky ma hneď upozorňovali, že sa mám pripraviť na ohováranie a klebety. Tým som sa nedala nijako odradiť. Moja skúsenosť bola taká, že muži klebetia oveľa viac.
V robote ma pridelili k Janke. Bola vo firme skoro od jej vzniku. Mala za úlohu ma zaučiť a pomôcť mi začleniť sa na novom mieste. Janka mi bola od začiatku veľmi nápomocná. Čo som nevedela ukázala, vysvetlila, zopakovala. Bola som jej vďačná, že som si nové pojmy a postupy veľmi rýchlo osvojila. Navyše mi prezradila aj čo to o ostatných zamestnancoch. Vyzeralo to, že vzťahy na pracovisku nejako extra otvorené a úprimné nie sú. Janka mi prezradila, kto sa snaží podlizovať šéfovi, kto sa tvári ako kamarát, a pritom za chrbtom robí zlobu. Podľa Janky boli v podstate skoro všetci zlí.
Chcela som si názor na kolegov utvoriť sama, ale nebolo kedy ani ako. Na obedy som ostávala v kancelárii alebo som išla s Jankou. Noví kolegovia ma medzi seba veľmi neprijali, poriadne ma ani nezdravili, a tak som myslela, že Janka má pravdu.
Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: V práci si o mne myslia, že som závislá na sexe
Keď som za zlého počasia chodievala jednu zastávku do roboty autobusom, stretávala som v ňom jednu kolegyňu. Podľa Janky o mne tvrdila, že nevydržím vo firme ani mesiac, pretože som neschopná. Nikdy sme sa nerozprávali, skôr sme sa tvárili, že sa nepoznáme. Raz mi ale autobus skoro ušiel. Vbehla som dnu a rýchlo obsadila posledné voľné miesto. Až potom som si všimla, že som si sadla vedľa kolegyne. Musela som sa s ňou už dať do reči. Ostala som však milo prekvapená. Kolegyňa bola fajn. Vôbec nie taká, akú mi ju opisovala Janka.
Takto sme sa stretli niekoľko krát a napokon sa dohodli, že skočíme spolu aj s ďalšími kolegami na obed. Keď som to povedala Janke, že idem bez nej, ohradila sa. Vraj robila guláš a doniesla aj mne. Na ďaší raz, keď som chcela ísť, som zasa mala ísť pomôcť Janke vybrať látku do galantérie. Na tretí krát som ale Janku odmietla. Chcela som si ísť sadnúť aj s druhou kolegyňou a trocha ju spoznať. Janka len precedila, že ako chcem. Keď som sa vrátila, bola celé poobedie ku mne odmeraná a nebavila sa so mnou.
S ostatnými kolegyňami to ale vôbec nebolo také zlé, ako mi Janka zdôrazňovala. Spočiatku boli voči mne rezervované, ale napokon z nich vypadlo, že skoro všetci vo firme Janku nevedia ani vystáť. Mysleli si, že ja sa s ňou poznám nejako lepšie ešte predtým ako som nastúpila a báli sa, že som taka istá ako ona. Janka dokonca už pár krát zariadila, že ľudia dostali padáka alebo išli na koberec k šéfovi. Ten na ňu z nejakého dôvodu nedal dopustiť.
Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Za dobrotu na žobrotu – radiť kamarátom v láske sa nevypláca
Ja som sa rozhodla, že budem milá a priateľská ku každému a do konfliktov, ktoré medzi sebou kolegovia a Janka spolu majú sa nedám zatiahnuť. Tak som to povedala aj Janke. Bolo to ale veľmi únavné. Janka bola na mne zavesená ako kliešť a stále len rozprávala o druhých, akí sú hrozní. Ľudia z druhého tábora zasa kydali na Janku, vždy keď sa dalo. Domov som chodila unavená, akoby som fárala v bani. A nebolo to z práce, ale práve z tej atmosféry, ktorá vo firme vládla.
Napokon som požiadala o presun na iné oddelenie. Janka začala intrigovať aj proti mne. Odvážila som sa totiž ísť zablahoželať kolegyni, dokonca sa aj zložiť na darček s ostatnými. Za to Janka na mňa zhodila chybu v projekte pre šéfa, za ktorú mohla ona. Nenechala som si to a išla sa ohradiť hoci som rátala s tým, že ma to môže stáť miesto. Našťastie sa nič také nestalo. Preložili ma na iné oddelenie a ja som konečne spokojná. K Janke prijali novú dievčinu. Vidím, že sa k nej správa presne tak isto, ako ku mne, keď som nastúpila. Nejdem sa ale do toho montovať. Som rada, že mám od nej pokoj.
Poznáte podobný príbeh? Ako by ste sa v danej situácii zachovali vy? Podeľte sa o svoj názor s ostatnými čitateľmi v diskusii pod článkom.
Zdieľať na