Pravdivý príbeh: Z mojich detí vyrástli nevďační lenivci, čo mám s nimi robiť?

źena

profimedia.sk

Skoro celý život som prežila v malej obci, kde som vyrastala, našla si manžela aj vychovala dve deti: syna a dcéru. Aj keď sme mali kde bývať, čo jesť a boli relatívne spokojní, s prácou to u nás bolo horšie ako zlé. Manžel sa preto rozhodol chodiť na fušky do zahraničia. Mal šťastie, že ho kamarát zobral do partie, keď mu akurát vypadol kolega.

Na začiatku bolo všetko fajn. Muž nosil domov peniaze, deťom nakúpil vždy darčeky. Postupne však jeho návštevy domov boli čoraz zriedkavejšie. Navzájom sme sa odcudzili. Ani som mu preto veľmi nezazlievala, keď sa manžel nadobro od nás odsťahoval a požiadal o rozvod. Novú rodinu, ktorú si v zahraničí založil s novou ženou, som mu dopriala. Naše deti už boli veľké, nepociťovali to ako traumu. Ja som sa už v tej dobe nejaký čas stretávala s mojím neskôr druhým manželom Petrom.


Tiež by vás mohlo zaujať: Pravdivý príbeh: Synovi práca nevonia, z dôchodku živím jeho aj seba


Peter si tak isto ako môj prvý muž našiel robotu až za hranicami. Nechcela som, aby diaľka náš vzťah zničila. Rozhodli sme sa, že odídeme spolu. Deti ostali bývať v mojom rodičovskom dome. Staršia dcéra si našla priateľa a syn by zas do cudziny nešiel ani za nič. Chcel si nájsť robotu v našom regióne.

Počas nášho pobytu mimo krajiny sme domov nechodili. Vždy prišli len moje deti. Manželovi však po siedmich rokoch zomrela mama. Rozhodli sme sa preto vrátiť späť domov, aby sme sa mohli postarať o jeho otca, ktorý ostal sám. Nasťahovali sme sa k nemu. Dom bol veľký, nezavadzali sme si.

Šok som zažila, keď som si bola zobrať veci z môjho domu. Polovica nábytku tam ani nebola. Zato všade špina a neporiadok. Vyzeralo to, akoby sa deti o dom vôbec nestarali. Záhrada neupravená, spustnutá. Na zemi sa váľali drevené palety, prázdne nádoby, smeti, dokonca pripálený hrniec. Chcela som od detí vedieť, čo to má znamenať. Zvaľovali vinu jeden na druhého. Dcéra obviňovala brata, že stále nemá robotu. Miesto toho, aby upratal, kým je ona v robote, len čumí na telku alebo je vonku s kamarátmi a na chod domácnosti vôbec neprispieva. Syn sa zasa vyhováral, že on sa doma ani nezdržiava, všetko je to teda vizitka sestry.


Tiež by vás mohlo zaujať: Pravdivý príbeh: Mysleli sme, že dcéra má ideálny vzťah – a namiesto toho toto!


Slzy sa mi tisli do očí. Neverila som, že sa za pár rokov dá takto zničiť niečo, čo celé roky svojpomocne budovali ešte moji rodičia. Deťom to asi docvaklo tiež. Sľúbili mi, že dajú dom do poriadku. Upratať bolo to najmenej. Dom ale potreboval nové okná, aj prerobiť strechu. Chceli si odo mňa požičať peniaze, aby mohli všetko zrealizovať. Chcela som im požičať, manžel ma však stopol. Akoby tušil, že to celé dopadne inak. Aj keď s ťažkým srdcom, napokon som odmietla. Peter navrhol dcére, nech si peniaze radšej požičia od banky. Bude mať väčšiu motiváciu ich splatiť späť.

Deťom som verila. Veď napokon dom po mne zdedia, snáď chcú, aby sa v ňom dalo bývať ešte aj o pár rokov. Po pol roku som ale rozčarovaná zistila, že sa nič nedeje. Okná nevymenené, o streche ani nevravím. Akurát poriadok sa trocha zlepšil, aj keď len v dcérinej izbe. Deti mi tvrdili, že im mala okná vymeniť firma, z ktorej sa vykľuli podvodníci. Zobrali zálohu a viac sa neukázali. Zvyšok peňazí deti minuli. Syn stále nepracoval. Na zábavy však chodiť neprestal a dcéra zasa zatúžila pekne sa obliekať. Jej novému priateľovi sa to tak páčilo. Ostali preto o chvíľu opäť bez peňazí, v zanedbanom dome, ale zato s dlhom v banke. Bolo mi jasné, že z jej platu ho bude splácať veľmi dlho a bolestne. Dlžobu som preniesla na seba a splatila ju.


Tiež by vás mohlo zaujať: Pravdivý príbeh: Dcéra sa nerozíde s neverným priateľom – no chápete to?


Môj manžel sa na mňa za to hneval. Pokladal moje deti za lenivé a vypočítavé prísavky, ktoré len čakajú, čo im spadne z neba rovno do rúk a najlepšie zadarmo. Ťažko, ale predsa sa mi ho podarilo presvedčiť, nech dom začneme opravovať sami. Súhlasil len v tom prípade, ak mi dcéra bude aspoň nájom dávať zo svojho platu a syn sa do opráv vlastnoručne zapojí.

Dcéra sa snaží sľub plniť, syn už menej. Neviem, po kom je taký lenivý, ale ani ja ani jeho otec sme takí neboli. Neuprace si po sebe, nenavarí, ani len drevo nezložil do pivnice, keď im priviezli na zimu. Viem, že som sa chytila do pasce. Nechcem, aby dom chátral a deti vedia, že ich odtiaľ nevyhodím. Radšej z času na čas prídem, upracem a postarám sa. Petrovi sa to nepáči, nesúhlasí s tým, aby som ho pomaly každý víkend ťahala k deťom, aby sme mohli skontrolovať, či je všetko v poriadku. Podľa neho nech im aj celý dom spadne na hlavu. Možno vtedy zistia, že o taký luxus ako vlastné bývanie a zadarmo sa treba starať a nie ho len zneužívať.


Ako by ste situáciu vyriešili? Poznáte podobný príbeh aj vy? Podeľte sa o svoje skúsenosti aj s ostatnými čitateľmi v diskusii alebo ho pošlite celý na plnielanu@plnielanu.sk.

Zdroj: profimedia.sk, profimedia.sk, HL

Odporúčame

Pri používaní tejto stránky dochádza k spracovaniu cookies, ktoré nám pomáhajú zvyšovať kvalitu služieb. Spracovaniu cookies zabránite zmenou nastavenia v internetovom prehliadači. Viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close