Môj otec si vždy prial mať syna. Jeho otec robil v mäsiarstve a vedel si celkom dobre zarobiť aj za socializmu. Otec bol po dedkovi, zdedil jeho vlohy, a po revolúcii si otvoril vlastnú firmu. Dúfal, že tak ako môj dedko predal skúsenosť na syna, to isté bude môcť urobiť aj on. Ale smola. Mama mala problémy s otehotnením a ďalšie dieťa sa im nikdy nepodairlo – na otcov smútok. Patril k tým, ktorí razili názor, že žena patrí do kuchyne, nie do chlapského sveta obchodu a podnikania.
Vychovával ma tvrdou rukou. Aj keď viem, že ma mal rád a záležalo mu na mne, nikdy to nedal najavo viac, ako uznal za vhodné. Možno aj práve kvôli tomu som bola aj ja tvrdá na seba. V škole, v športe, všade, kde som mohla ukázať výkon. Ako vekom otec slabol, mal čoraz menej energie na podnikateľské prostredie, ktoré bolo čoraz viac agresívne. Napokon pristúpil a uznal, že mám na to, aby som mu s prácou pomáhala. Túto šancu som nechcela zahodiť. Makala som aj po nociach, aby všetko išlo ako po masle, zákazníci boli spokojní a otec tiež.
Celá moja snaha, aby podnik čo najviac prosperoval a pracovné odhodlanie ma tak pohltilo, že som si ani nevšimla, že moje rovesníčky si v tom čase postupne nachádzajú partnerov, vydávajú sa, majú deti. Mne nič také nechýbalo. Aspoň som si to myslela, kým som nestretla Mira.
Čakala som na stretnutie s klientom. Niečo mu do toho prišlo, veľmi sa ospravedlňoval, poslal za seba aspoň náhradu. Svojho asistenta a pravú ruku v jednom. Miro ma úplne očaril. Počas celého stretnutia som sa nemohla sústrediť na nič iné, ako jeho zelené oči. Takého krásneho chlapa som nikdy predtým nestretla. Sympatie boli vzájomné. Miro sa mi na druhý deň ozval. Potreboval si ujasniť zopár bodov, kým predá správu svojmu šéfovi. Navrhol mi, či si neprejdeme veci pri obede. Mirovho šéfa sa mi nakoniec síce nepodarilo presvedčiť, aby sa stal našim odoberateľom. Prvotné zamrzenie mi však vynahradil fakt, že som sa dala dokopy s Mirom, z ktorého sa po čase stal môj manžel.
Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Sesternica si žije ako prasa v žite – z našich peňazí
Miro mi dával pocit, že som pre neho len tá jediná a milovaná. Naučil ma trocha zvoľniť pracovné tempo a užívať si relax, krásne veci a peniaze, ktoré som zarobila. Bola som ním taká opantaná, že som mu neváhala pomôcť s otvorením kaviarne, po ktorej túžil a platiť jeho koníčky. Fotenie exotických miest na Zemi. Ak som nemohla ísť s ním, z každej cesty mi doniesol aspoň suvenír. Uterák s motívom danej krajiny. Bola to taká naša malá hra.
Miro bol naozaj pozorný partner. Viem, že mi ho veľa žien závidelo. Zakaždým, keď sme boli niekde v spoločnosti som cítila ich pohľady. Niektoré boli ešte odvážnejšie a keď som si napríklad v reštaurácii odskočila, neváhali ísť a pokúsiť sa ho zbaliť. Vždy sme sa len na tom spolu zabavili. Do smiechu mi ale nebolo, keď som zistila, že ma Miro príležitostne podvádza s mladými čašníčkami z jeho kaviarne. Naši spoloční známi, ktorí k nám chodili na kávu sa viackrát divili, prečo máme takú veľkú fluktuáciu. Určite im zle platíme, robili si žarty. Miro vždy oľutoval, odprosil, dievčinu vyhodil a ja som mu opäť odpustila a nechala sa učičíkať sladkými rečami. Mala som už po štyridsiatke, nechcelo sa mi opäť hľadať a začínať si nový vzťah – a Mira som svojím spôsobom stále ľúbila. Okrem toho, podvádzanie bolo aj vo vzťahoch okolo mňa vlastne normálne. Myslím, že ani otec nebol mame v najlepších rokoch vždy verný. A predsa spolu vydržali až do smrti.
Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Našla som lásku, pre ktorú som stratila všetkých priateľov
Všetko sa zmenilo keď odo mňa dostal na narodeniny výlet na Havaj. Mali sme ísť spolu. Dostala som ale zápal pľúc, musela som ostať doma. On odletel, a dozvedela som sa, že nie sám. Volala sa Andrea a nebola to jednorazovka, ako mnohé predtým. Miro to s ňou vraj myslel vážne. Toto už bolo veľa aj na mňa. Vyhodila som ho z domu. Nebral to tak tragicky, ako som očakávala. Pred odchodom mi ešte povedal, nech si užijem svoj suvenír. Že s Andreou to robili aj na ňom. Bol vtedy naozaj hnusný. Vôbec sa ma nesnažil učičíkať ako vždy predtým. Možno ma to aj trochu mrzelo. Toto už nebolo v duchu hesla „nejde o to, s kým som, ale ku komu sa vraciam“.
Aj napriek poníženiu a sklamaniu, ktoré mi Miro spôsobil som v kútiku duše dúfala, že sa spamätá a vráti sa ku mne. Zmrazila som preto účet, na ktorý som mu posielala vreckové. Výdaje z kaviarne ďaleko prevyšovali príjmy a inú robotu nemal. Vydržal tri mesiace. Po nich prišiel s prosíkom. Nech mu dám ešte poslednú šancu, Andrea bola najväčšia chyba, uvedomil si, čo stratil až keď ma stratil. Len podvádzaný človek vie, aké ťažké je vymaniť sa zo začarovaného štvoruholníka – partner, láska, nevera, odpustenie. Aj ja som Mirovi napokon odpustila. Prisahala som si, že už naposledy. Do kaviarne vzal robiť svojho bratranca, čo najviac času sa snaží tráviť so mnou. Nechcem si nič nahovárať. Viem, že Mira pri mne držia aj peniaze, ale už to neriešim. Kým ho milujem a nepodvádza ma, nevadí mi to – nech to znie akokoľvek hlúpo či naivne…
Ako by ste situáciu vyriešili? Poznáte podobný príbeh aj vy? Podeľte sa o svoje skúsenosti aj s ostatnými čitateľmi v diskusii alebo ho pošlite celý na plnielanu@plnielanu.sk.
Zdieľať na