Nikdy by som si nebol pomyslel, že moja takmer celoživotná záľuba sa premení na niečo, čo mi bude nielen prinášať radosť, ale aj spájať ma s toľkými šťastnými príbehmi. Celý život som pracoval ako mechanik v autoservise, no autá pre mňa nikdy neboli len prácou, boli mojou vášňou.
Zhruba keď som mal 56 rokov a od nás sa odsťahovalo naše posledné dieťa, Dušana, moja manželka, dúfala, že konečne budeme viac času tráviť spoločne. No, ako sa to vezme.. Raz som na internetovom bazári narazil na inzerát, kde predávali starý Mustang z roku 1968 v dezolátnom stave za prekvapivo nízku cenu.
Dušana nebola nadšená, keď som dotlačil domov hrdzavý vrak. Ešte dodnes si pamätám, ako naštvaná hovorila, že veď to ani len nevyzerá ako auto. Naša garáž sa zmenila na dielňu a náš dvor na sklad náhradných dielov. Dlhé mesiace som trávil opravovaním, leštením a hľadaním originálnych súčiastok.
Prvý zlom prišiel po roku práce, keď sa mi podarilo Mustanga uviesť do pôvodného stavu. Vyšiel som s ním na prvú jazdu. Musel som však aj natankovať a tak som zastavil na miestnej čerpacej stanici. Mladý pár, ktorý tankoval vedľa mňa, sa do auta okamžite zamiloval a prihovoril sa mi, či by som im ho neprenajal a svadbu.
Spočiatku som váhal, veď to auto bolo moje dieťa. Ale predstava, že by som mohol byť súčasťou ich veľkého dňa, ma dojala a tak som súhlasil. Avšak pod podmienkou, že ho šoférovať môžem iba ja.
Keď som videl Mustang ozdobený stuhami a šťastie novomanželov, úplne ma to nadchlo. Asi aj logicky prišla chuť prerobiť ďalšie autom. Postupne som kúpil a zrenovoval starú Škodu aj krásny zelený Fiat. Moja posledná láska je ale motorka, ktorú som našiel zabudnutú v jednej stodole neďaleko Turčianskych Teplíc.
Dnes mám vo svojej kolekcii štyri autá a jednu motorku. Všetky sú nielen plne funkčné, ale aj verné svojmu historickému vzhľadu. Moja manželka Dušana, ktorá spočiatku krútila hlavou nad mojou posadnutosťou, sa stala mojou najväčšou podporovateľkou. Často mi pomáha s leštením chrómových častí, šitím nových poťahov a chodí so mnou aj na zraz veteránov.
Takmer každý víkend od jari do jesene som súčasťou nejakej svadobnej oslavy. Milujem pohľady svadobčanov, keď prídem s niektorým z mojich veteránov, a ešte viac si cením dôveru, ktorú mi novomanželia dávajú, keď si vyberajú práve moje auto na svoj veľký deň.
To, čo začalo ako spôsob, ako si vyplniť voľný čas, sa premenilo na druhú kariéru, ktorá mi prináša nielen príjemný finančný príspevok dnes už v dôchodkovom veku, ale hlavne pocit, že som stále užitočný a súčasť niečoho špeciálneho. Keď vidím tie šťastné tváre, viem, že som našiel to, čo mnohí hľadajú celý život – zmysel.
Zdieľať na
Zdieľaní