Moje manželstvo s Jurom by som mohla zaradiť medzi tie bezproblémovejšie. Zoznámili sme sa na škole. Randili spolu dva roky, vzali sa a začali spolu bývať. Narodili sa nám postupne dcéra a syn. Aj keď sa na oblohe občas objavili mračná, s Jurajom sme si vedeli väčšinu vecí vykomunikovať. Som dosť tolerantná, veľa vecí viem prepáčiť. Juraj to vedel. Vedel aj to, že naopak nulovú toleranciu mám k nevere.
Keď sme sa aj občas bavili na túto tému, vždy som mu dala jasne najavo, že pre mňa by bol jediným riešením rozvod. Juraj ma aj tak vždy nakoniec upokojil, že jemu by to za tie nervy nestálo a sám sa čuduje niektorým kolegom, ktorý majú opačný názor. Lenže to bolo pred vyše dvadsiatimi rokmi.
Juro sa celý život snažil zabezpečiť mňa aj deti. Nie vždy mu to vyšlo. Väčšinou jeho obchody akurát pokryli naše rodinné náklady a niečo málo navyše sme si odkladali. Až raz sa konečne usmialo šťastie aj na nás. Juro sa dal dokopy s kamarátom, zainvestovali do projektu a vyšlo to.
Začali sme sa mať dobre. Aj keď to znamenalo, že Juraj bol často na stretnutiach. Čas strávený mimo domova sa nám snažil vynahradiť. Spoločnými výletmi, darčekmi, dovolenkami. O to väčší šok to pre mňa bol, keď som prišla na to, že za Jurajovými stretnutiami nie sú len jeho obchodný partneri, ale aj jeho sekretárka. S ňou však peniaze nezarábal, ale ich na ňu míňal.
V prvom momente som sa chcela dať rozviesť najrýchlejšie ako to bude možné. Oporu som našla aj v kamarátkach a v dcére. Obe naše deti boli už v tom čase dospelé. Dcéra mi sama poradila, aby som kvôli nim s otcom neostávala.
Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Neuveriteľné – manžel ma opustil kvôli staršej a škaredšej!
Napokon som sa rozhodla s Jurajom najprv porozprávať, ako riešiť celú vec s horúcou hlavou. Bola som to ja, kto pri ňom vždy stál, aj keď nemal peniaze. Vedela som, že jeho milenku zaujíma na Jurovi práve táto časť. Možno sa v ňom pohlo svedomie. Sľúbil mi, že sekretárku prepustí a prestane sa s ňou stýkavať.
Boli to všetko len plané sľuby, ktoré sa vyparili ako ranná hmla. Juraj svojej milenke zaplatil nehorázne drahý jazykový kurz v Toskánsku. Keď som sa to dozvedela zúrila som ja, aj dcéra, ktorá sa s otcom dosť odcudzila, odkedy vedela, že ma podvádza. Chcela som, aby Jurajova krásavica kurz splácala naspäť Jurovi a aby sa peniaze použili na synovu nastávajúcu svadbu. Vtedy mi Juraj dal jasne na výber. Buď sa zmierim s tým ako to je, alebo Juraj prepíše všetok majetok na svojho kamaráta a ja od neho neuvidím už ani cent.
Bolo to pre mňa hrozné obdobie. O to viac, že Juraj naďalej býval doma, hoci každý sme trávili čas v inej izbe. Ja som mu varila, aj prala a upratovala. Najhoršie však bolo uvedomenie si, že na jeho peniaze som si v podstate úplne zvykla. Aj na dovolenky, aj na darčeky, ktoré Juraj kupoval bez ohľadu na to, že mal milenku. Bola to možno jeho očista svedomia. Pre mňa pohodlie, o ktoré som nechcela prísť. Mala som po päťdesiatke, uvedomovala som si, že nového chlapa si nenájdem tak ľahko.
Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Naivná aj po štyridsiatke – ako som len tomuto mohla uveriť?
Aj keď si dcéra a všetky moje priateľky klepali na čelo, rozhodla som sa s Jurajom ostať. Dala som si však jednu podmienku. V dome sme urobili malé stavebné úpravy a Juraj začal bývať v časti domu so samostatným vchodom. O poriadok a stravu sa musel začať starať sám, hoci v súčasnosti už občas chodieva ku mne na obed, na kávu, predebatujeme, čo je nové. Spočiatku mi bolo divné bývať s mužom ako susedia, hoci sme spolu prežili toľko rokov. Po čase však aj dcéra dokázala prísť na návštevu a strpieť Jurajovu prítomnosť. Taktiež keď k nám prídu vnúčatá, vidia rovnako babku aj dedka.
Viem, že pred tridsiatimi rokmi by som nevedela pristúpiť na tento kompromis. U mňa nakoniec vyhralo pohodlie nad hrdosťou. Spočiatku som sa za to trocha hanbila, dnes som ale na seba hrdá, že som náročnú situáciu zvládla bez obrovských scén a právnikov. A či Juraja ešte ľúbim? Sama neviem. Skôr ho beriem ako bývalého, s ktorým dobre vychádzame. Možno keby sa začal opäť správať ako kedysi a snažil sa ma získať späť, neodolala by som. Momentálne však nemám ani pocit zlomeného srdca a dokonca si myslím, že nie som ani zatrpknutá. Veľa môjho času vypĺňajú vnúčatá a svoju lásku dávam len im.
Ako by ste situáciu vyriešili? Poznáte podobný príbeh aj vy? Podeľte sa o svoje skúsenosti aj s ostatnými čitateľmi v diskusii alebo ho pošlite celý na plnielanu@plnielanu.sk.
Zdieľať na