Pravdivý príbeh: Žene som dovolil nájsť si prácu, ušla mi so šéfom

Muž

thinkstockphotos.com

Poznám mnoho žien, ktoré sa oháňajú emancipáciou, zdôrazňujú, ako všetko vedia zvládnuť samé aj bez mužov. Úprimne, takéto ženy ma nikdy nezaujímali. Pokladal som väčšinu z nich za obyčajné zúfalky, ktoré svoje nešťastie v láske a neschopnosti nájsť si normálneho chlapa skrývajú aspoň za chlapské reči.

V partii aj v práci, vždy som na takého typy narazil. Diana bola našťastie iná. Priviedol ju na jednu narodeninovú oslavu môj dobrý kamarát. Vedel, že si padneme hneď do oka, a tak sa zahral na dohadzovača. S Dianou som najprv dva roky chodil, potom sme sa vzali. Už na začiatku vzťahu sme sa dohodli, že ona ostane v domácnosti starať sa o deti a ja budem ten, kto bude nosiť domov peniaze. Tak to bolo u nich doma, tak som bol vychovávaný aj ja.

Krátko po svadbe sa nám narodilo naše prvé dieťa. Diana bola skvelá manželka. Stíhala variť, upratovať, venovať sa malej, udržiavať teplo domova. Veľa kamarátov by si prialo ženu ako ona. Väčšina z nich sa mi sťažovala, ako sú radi, keď im žena aspoň ohreje na večeru párky. O vyžehlených  a naškrobených košeliach mohli len snívať.

Keď mala dcéra nastúpiť do školy, Diana začala vymýšľať, že sa doma nudí. Vedel som, že druhé dieťa by ju opäť zamestnalo a nemala by čas vymýšľať. Žiaľ, nedarilo sa nám a s touto myšlienkou sme sa museli pomaly rozlúčiť. Naša dcéra bude jedináčik. Diana začala nástojiť čoraz viac. Už ju odrazu prestalo baviť byť iba doma, cítila, že už nie je taká potrebná ako kedysi a stereotyp ju začal rozčuľovať.


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Žene som neveru odpustil, ale kamarátovi zradu nie


Pre pokoj v rodine som napokon súhlasil, aby si Diana našla prácu. Vedel som, že bez praxe ju aj tak nikto nikde nezoberie. Jej jediná výhoda bola, že vedela bezchybne po nemecky, jej otec pochádzal od rakúskych hraníc. Takých ako ona bolo ale na trhu práce stovky a navyše mladších. Veril som tomu, že manželku nikam neprijmú.

Aké veľké bolo moje sklamanie, keď mi Dia s naradosteným hlasom do telefónu štebotala, že si ju vybrali ako asistentku do jednej zahraničnej firmy. Sľúbila mi, že rodina bude vždy u nej na prvom mieste a nebude nás aj napriek pracovným povinnostiam zanedbávať. Napokon som jej dovolil miesto prijať.

Dianu práca pohltila na stodvadsať percent. Chcela všetko vedieť, mnohým veciam ešte nerozumela. Učila sa preto a zdokonaľovala aj po víkendoch. A ako som sa správne na začiatku obával, bolo to aj na úkor jej domácich povinností. Začali sa naše hádky a nezhody, ktoré začínali byť čoraz častejšie a vážnejšie. Chcel som, aby Diana odišla v skúšobnej dobe a bola opäť doma. Ona o tom nechcela ani počuť. V robote s ňou boli spokojní, bola šikovná. V tom čo robila sa našla a nemienila dať výpoveď.


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Románik so ženatým šéfom sa mi škaredo vypomstil


Čím viac som do manželky rýpal, tým viac sa ona uzatvárala a brala všetky nadčasy a možnosti, ako byť v robote čo najviac. Cítil som, že sa mi Dia odcudzuje. Zrazu musela chodiť na pracovné obedy a večere, ktoré boli vždy po pracovnej dobe. Väčšinou sa vyhovorila, že prišiel šéf z materskej firmy a nemôže si dovoliť odmietnuť pozvanie na večeru, kam idú všetci kolegovia. Každý druhý piatok v mesiaci to boli zasa teambuildingy, keď sa išlo niekam na noc. Akokoľvek to mohla byť rodinná firma, uvedomoval som si, že tá moja sa začína rozpadať.

Keď manželka opäť išla na jednu zo svojich akcií, nabúral som sa jej do mailu. Viem, že sa to nerobí a takéto správanie je hodné zbabelcov. Mal som podozrenie, ktoré sa mi po vzhliadnutí komunikácie manželky s jej šéfom potvrdilo. Najprv som si myslel, že Dianu obalamutil šéf so zahraničia. Mal peniaze, moc, veci, čo ženy lákajú. Z mailov mi bolo jasné, že on bol len zámienka. Moja manželka sa regulárne stretávala so svojím priamym nadriadeným, s ktorým sedela v kancelárii.


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Neverní nie sú len muži, ženy vedia byť tiež poriadne potvory


Diana nič nezapierala, všetko priznala. Detaily vynechala, plakala, ľutovala, ale nástojila na rozvode. Vraj som ju celé tie roky dusil, potlačoval jej pravé ja, bral za menejcennú. S dotyčným má pocit, že je rovnako silná a nezávislá ako on. Po tom, čo mi všetko manželka vytkla som ani nemal chuť o ňu bojovať. Chcel som späť svoju starú Dianu, nie túto napodobeninu ukrivdenej feministky.

Rozvod prebehol relatívne rýchlo a pokojne. Dohodli sme sa na všetkom, dokonca aj na opatrovníctve našej dcéry. Z najhoršieho mi pomohla dostať sa Andrea. Žena, s ktorou som dodnes. Je odo mňa o dosť rokov mladšia, ale vek nie je rozhodujúci, keď vyznávate rovnaké hodnoty. Andrea nikde nepracuje, nerada chodí do spoločnosti, kávičkovaniu s kamarátkami neholduje. Je doma a stará sa o nás. Viem, že som našiel poklad. Je to niekto, u koho bude rodina vždy na prvom mieste a nenechá sa oklamať dojmom, že len pracujúca žena je rovnocenným partnerom pre muža.


Ako by ste situáciu vyriešili? Poznáte podobný príbeh aj vy? Podeľte sa o svoje skúsenosti aj s ostatnými čitateľmi v diskusii alebo ho pošlite celý na plnielanu@plnielanu.sk.

Zdroj: thinkstockphotos.com, thinkstockphotos.com, SN
Odporúčame