Pravdivý príbeh: Ženy sú zlatokopky, bez peňazí ma nechcú

Muž

profimedia.sk

Dlho som žil sám, bez priateľky. Nie že by ma žiadna nechcela. Skôr ja som bol tým náročným porotcom, ktorý na každej videl nejakú chybu. Lenivá, bez ambícií, prílišná domasedka, až priveľmi emancipovaná. Občas som si uvedomoval slová mojej mamy, že ostanem starým mládencom, keď budem takýto. Kritický som ale bol aj voči sebe.

Vždy som na sebe pracoval, rozvíjal telo i ducha. Vzdelával som sa vo svojom obore, kariérne rástol. Začal som na nízkej pozícii a postupne šplhal vyššie. Pracoval som sčasti s médiami, preto bol upravený zovňajšok pre mňa dôležitý tak isto ako vedieť profesionálne vystupovať s klientmi. Po robote som zašiel do fitka, občas do solárka, na kávu alebo na pivo s kamarátmi. Najviac som sa tešil na víkendy. Zvykol som vyraziť si do mesta a pri tom som vedel, že domov neodídem sám. Bez prehnanej skromnosti musím povedať, že u žien som to mal vyhrané už pri vstupe do podniku. Keď zazreli prívesok na kľúčoch značky môjho auta, najradšej by do neho naskočili, ešte sme ani nemali dopité. Pre mňa to boli všetko zábavky, ktoré trvali tak maximálne dva týždne. V tom čase som si nevedel predstaviť, že by som začal chodiť s recepčnou, predavačkou, ani so sekretárkou či učiteľkou.


Tiež by vás mohlo zaujať: Pravdivý príbeh: Zásady som vymenila za manželove peniaze – a je mi celkom fajn


Lenže potom som mal úraz a ostal dlhšiu dobu práceneschopný. Myslel som, že do týždňa sa do roboty vrátim. Bolo z toho napokon päť mesiacov. Ani neviem ako, ale z pracovného kolotoča som vypadol a nevedel naskočiť opäť na vlak. Miesto toho som ostal v depe. Postupne, že som si to najskôr ani nepripúšťal, mi začali ubúdať klienti. Napokon aj môjho najväčšieho klienta pridelili mladšiemu kolegovi a do mesiaca som mal v ruke výpoveď.

Odstupné som dostal štedré, na to sa sťažovať nemôžem. Nevedel som ale, čo robiť. Chcel som ostať vo fachu, ale novú prácu podľa mojich predstáv som si nájsť nevedel. Ani po mesiaci, ani po roku. Žil som z úspor, ktoré sa pomaly míňali. Miesto fitka som začal behávať po vonku, miesto víkendov v drahých baroch som dal prednosť dvom pivám s kamarátmi v reštaurácii neďaleko od domu. Napokon sa jeden z nich nado mnou zľutoval a ponúkol mi robotu u neho vo firme. Kolegyňa odchádzala na materskú a potrebovali nového office manažéra. Aj keď pozícia bola nazvaná vznešene, bol som takým dievčaťom pre všetko. Vždy ale lepšie ako pomaly si pýtať peniaze od vlastných rodičov na dôchodku.

Pomaly som si zvykol na nový životný štýl. Bol som vždy názoru, že nie je hanba padnúť na kolená. Dôležité je znovu sa postaviť. Ku šťastiu mi chýbala už len nejaká spriaznená duša. Hviezdy mi v tom čase boli naklonené, pretože som sa zoznámil s Monikou. Firma, v ktorej robila, sídlila v tej istej budove ako my. Spoznali sme sa v zamestnaneckej jedálni. Boli to na začiatku len nevinné obedy, neskôr náš vzťah nabral na obrátkach. Kino, večera, zakončené nocou u mňa doma. Monika mi totálne poplietla hlavu. Bol som z nej úplne, ale úplne hotový. Dokonca som sa pristihol pri tom ako si predstavujem, že ju predstavím rodičom. Asi by sa tiež zbláznili od radosti, lebo by bola prvá. Aj keď vek som na to mal už pred desiatimi rokmi.


Tiež by vás mohlo zaujať: Pravdivý príbeh: Vlastná žena ma pripravila o všetko!


Monika však moje nadšenie až tak nezdieľala. Začala sa mi naopak po štyroch mesiacoch vyhýbať. Keď som jej volal, mala kopec roboty, keď som ju pozýval na rande, nemala čas. Cítil som, že niečo nie je v poriadku. Toto jej správanie mi bolo až podozrivo známe z mojich búrlivých čias, kde som ale ten odmietajúci býval ja.

Povedal som si, že ju budem denne čakávať po robote, kým mi nepovie, čo je za jej čudným správaním. Alebo skôr kto. Keď Monika videla, že to myslím vážne a naozaj som schopný ju denne odprevádzať domov, povedala mi pravdu. Nechcela riskovať, že ju so mnou uvidí príčina jej ochladnutia voči mne. V hre bol niekto ďalší. Monika mi naznačila, že je to podnikateľ a má o ňu záujem. Nech sa nehnevám, ale ona si seba predstavuje po boku silného muža, zatiaľ čo ja som len taký kancelársky poskok. Stokrát dokola opakovala, ako ju to mrzí, nechce ma uraziť ani ublížiť mi, ale tak to proste cíti.

Ostal som bez slov. Neveril som, že moja minulosť ma môže takto dobehnúť. Dokonca som chvíľami upodozrieval niektorú zo svojich bývalých, že ma prekliala a toto má byť jej pomsta. Bolo to ale prvýkrát, čo som plakal kvôli žene. Moje slzy ale Moniku neobmäkčili a pripadal som si ešte hlúpejšie ako pred tým.


Tiež by vás mohlo zaujať: Pravdivý príbeh: Dcéra si necháva platiť mužmi – a manželka ju v tom podporuje!


Z rozchodu s Monikou som sa musel dlho spamätávať. Chvíľu som si ešte myslel, že ju získam späť. Keď však dala výpoveď a odišla pracovať inam, stratil som s ňou úplne kontakt. Pre mňa to bolo asi aj lepšie. Rýchlejšie som na ňu mohol zabudnúť. Po podobnom zážitku so susedkou Romanou som v láske ostal veľmi opatrný. Romana síce nepovedala, že si hľadá bohatšieho, ale aj tak som si to myslel. A keď som po pár mesiacoch videl, na akom aute ju prišiel vyzdvihnúť jej fešák, bolo mi to jasné.

Je to paradox, kedysi by som si sám nemyslel, že budem mať takýto problém, skôr naopak. Kde sú tie časy, keď mi nadšene skákali do auta jedna za druhou? Nechcem sa ľutovať, ale občas si nepomôžem. Dúfam, že sa mi ešte podarí stretnúť niekoho, kto ma bude mať rád pre to, aký som. Nároky už veľké nemám. Sám som zistil, že v živote ide o viac ako drahé auto a tučnú peňaženku.


Ako by ste situáciu vyriešili? Poznáte podobný príbeh aj vy? Podeľte sa o svoje skúsenosti aj s ostatnými čitateľmi v diskusii alebo ho pošlite celý na plnielanu@plnielanu.sk.

Zdroj: profimedia.sk, profimedia.sk, TR
Odporúčame