Môj príbeh sa podobá na mnohé iné. Viem, že som nebola jediná, ktorá sa vydala za svoju prvú lásku. S Matúšom sme sa spoznali na dedinskom futbalovom zápase a ja som doňho bola celá paf.
Kapitán družstva, nádejná hviezda, ktorá si bola vedomá toho, že ženy naňho idú ako muchy na med. No on si vybral práve mňa – obyčajné dievča, šedú myšku s hrubými sklami v okuliaroch. Chodili sme spolu 3 roky, keď si kľakol a požiadal ma o ruku, rovno po futbalovom zápase na ihrisku. Všetci nám tlieskali a ja som bola tá najšťastnejšia osoba pod slnkom.
Zobrali sme sa a presťahovali sa do okresného mesta do malého podnájmu. Moji rodičia ho nemuseli a ja som nechcela bývať u svokrovcov. Verila som, že nám bude spolu dobre, že budeme cestovať aj na iné, než na regionálne zápasy, po ktorých sa Matúš pravidelne spil pod obraz boží. Po jednom takom zápase sa rozhodol, že budeme mať dieťa. Ja som nechcela, on však tvrdil, že je najvyšší čas. Výsledkom bol malý Matúš, krásne dieťa, s ktorým som trávila celé hodiny čakaním, v akom stave sa môj muž zase vráti domov.
Keď mal Matúško polroka, opäť prišiel domov v stave, kedy sa vôbec nepodobal na človeka. Ráno som ho našla spať vo vlastných výkaloch a povedala som si, že náš syn nepotrebuje takého otca. Podala som žiadosť o rozvod a on ani veľmi neprotestoval. Rozviedli nás a ja som sa s malým synčekom presťahovala k mame. Po pár rokoch som si našla priateľa, ktorý mal skutočný charakter. Matúška bral ako vlastného a snažil sa z neho vychovať slušného človeka. Rovnako, ako aj ja. Venoval sa mu a keď sa nám narodil Jakubko, nerobil medzi chlapcami žiadne rozdiely.
Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Z vlastného syna som urobil trosku. Odpustí mi niekedy?
Matúš sa o svojho syna nestaral. Po rozvode ho videl asi dvakrát, aj to vtedy, keď bol batoľa. Matúškovi to ani nevadilo, za otca bral môjho nového manžela. Keď sa však dostal do puberty, pil, odvrával, požičiaval si peniaze a už v sedemnástich rokoch chodieval za dievčatami. Nejedna, ktorej nasľuboval hory-doly, len aby ju dostal do postele, mi prišla vyplakávať na dvor.
Dohovárali sme mu, manžel dokonca naňho zodvihol ruku. Všetko márne. Z Matúša vyrástla presná kópia jeho biologického otca, od ktorého zdedil celé priehrštie negatív. Alkohol mu nebol cudzí, ani vystatovanie, ani dlhy, ktoré si čoskoro urobil medzi kamarátmi. Neverila som, že sa to deje. Ako sa z chlapca, môže stať presná kópia človeka, ktorého nikdy nepoznal?
Mohlo by vás zaujímať: Inšpiratívny príbeh: Nemohli podporiť choré deti, 12-ročný chlapec sa preto sám naučil šiť plyšáky
Matúš starší, sa medzitým druhýkrát rozviedol, pričom neplatil alimenty ani na jedno zo svojich troch detí. Po rokoch som mu zavolala a pozvala ho k nám domov. Chcela som, aby Matúš videl, aká „svetlá budúcnosť“ ho čaká, keď pôjde v otcových šľapajách. Keď sa môj najstarší syn stretol so svojím otcom, bol to preňho šok. Z jeho otca bola chodiaca troska. Predné zuby vypadané, z fešáka sa vplyvom rokov, ktoré zasvätil pijatike, stal vyžitý chlap. Matúš sa s ním nechcel baviť. A ani so mnou. Len vybehol z izby a dva dni ho nebolo.
Nakoniec sa vrátil. Pár mesiacov sa snažil správať slušne. Začal opäť pravidelne chodiť do školy, dokonca si našiel aj brigádu v neďalekej firme. Avšak kamaráti ho raz-dva vrátili do starých koľají. Dnes má už 30. Trvalý pobyt som mu už dávno zrušila, pretože čoraz častejšie k nám chodili tí, ktorým Matúš dlhoval nemalé peniaze. Keď k nám príde na návštevu, vždy ho čaká teplý obed, ale viac nedostane odo mňa ani cent. Každý sa musí naučiť platiť za svoje chyby. Nevedel to jeho otec, no snáď sa to náš syn naučí. A verím, že ešte skôr, kým nebude celkom neskoro.
Poznáte podobný príbeh? Ako dopadol v reálnom živote? Napíšte ostatným čitateľom do diskusie pod článkom.
Zdieľať na