Pravdivý príbeh: Zvádzal ma partner mojej najlepšej kamarátky

žena

sita

S Andreou sme boli ako sestry – spolu sme vyrastali na tom istom sídlisku a v škole sme vedľa seba sedeli osem rokov. Na strednej škole sa naše cesty rozišli. Ja som išla na obchodnú akadémiu, Andrea chcela byť sestričkou. V tom čase sa aj s rodičmi presťahovali. Hoci sme bývali každá na opačnom konci mesta, čas na seba sme si vždy našli.

Po jednom víkende sa Andrea celá nadšená vrátila od starej mamy. Boli u nej na hodoch. Večer na zábave sa spoznala s Peťom. Podľa jej slov úžasný, vysoký, svalnatý blondiak. Takú som ju nepoznala. Mala už skoro tridsať a predsa som ju takú zamilovanú a šťastnú hádam ešte nevidela. Trocha ma prekvapil ich vekový rozdiel.  Peťo bol o dvanásť rokov starší, ale im to neprekážalo. Rozumeli si po každej stránke. Až po týždni z Adi vypadlo, že Peter je ženatý. Taká maličkosť. Nechcela mi to povedať. Vedela, že budem voči nemu zaujatá a budem ju od vzťahu odhovárať. Mala pravdu. Moji rodičia boli rozvedení. Mame pretiekol pohár trpezlivosti a odmietla prehliadať otcove zálety. Ja som ako dieťa ich rozchod znášala dosť ťažko. Nechcela som, aby bola moja najlepšia kamarátka v mojich očiach tá, čo rozvracia rodinu, ako to niekto raz spravil nám.


Tiež by vás mohlo zaujať: Pravdivý príbeh: Manžel ma podvádza – a ja ho nedokážem opustiť


Andrea bola príliš zamilovaná, aby si to uvedomovala. Aj napriek tomu, že sa niekoľko krát rozišli, vždy sa dali opäť dokopy. Takto prešli štyri roky. Neviem, či Aďa mala šťastie, alebo či trpezlivosť ruže prináša. Peťo sa predsa len so svojou ženou nakoniec rozviedol.  V ceste za spoločným životom im už nič nebránilo. Peťo nechal byt už bývalej manželke a s Aďou si kúpili pekný malý domček v obci blízko nášho mesta.  Bolo na ňom kopec roboty, ale po roku sa doň mohli nasťahovať a pripravili pre svojich kamarátov kolaudačnú party. Každý mohol prísť aj so svojím partnerom. Ja som, žiaľ, bola v tom čase ešte stále sama. „Nevadí“, pomyslela som, „možno tam bude viac takých, ako som ja. Možno sa s niekým zaujímavým zoznámim.“

Na oslave som pomáhala s občerstvením. Keď som zistila, že sa míňa nealko, vybrala som sa do kuchyne nejaké vziať. V tom som za sebou zacítila ďalšiu osobu. Bol to Peťo, prišiel mi pomôcť. Ako stál za mnou, pocítila som, ako mi rukou prešiel po bedrách. Len veľmi jemne. „Snáď sa mi to len zdalo“, prebehlo mi hlavou. Ako prechádzal okolo mňa už aj s fľašami minerálky, vo dverách zastal. Pomkol hlavou smerom von, naznačujúc, že mi dáva prednosť. Keď som popri ňom prešla, ošuchol sa o mňa opäť. S úľakom som sa neho pozrela, no on na mňa žmurkol. Toto mi už pripadalo ozaj divné. V ten večer sa však dosť pilo, pripisovala som jeho správanie a najmä moje vnímanie vecí alkoholu.


Tiež by vás mohlo zaujať: Pravdivý príbeh: Vlastná žena ma pripravila o všetko!


Celú vec som vypustila z hlavy. S Aďou som sa síce stretávala, ale s Peťom nie. Blížilo sa obdobie vinobraní. Tešila som sa. U kamaráta vinára sme sa v podniku vždy stretli celá partia. Nechcela som ísť opäť sama bez partnera, zobrala som so sebou aspoň svoju kolegyňu Táňu. Po pár hodinách sme si išli zahrať s Táňou do vedľajšej miestnosti gulečník. Pridal sa k nám aj Peter. Snažil sa byť pred nami šarmantný a samý vtip. Jeho lichotenie sa mojej kamarátke evidentne páčilo, ale mne to až také príjemné nebolo. O chvíľu Táňa odišla na toaletu a Peťo využil, že sme sami. Opäť sa ma snažil nenápadne obchytkávať. To už bolo na mňa priveľa. Uvedomila som si, že ani pri ich kolaudácii sa mi to nezdalo. Flirtoval so mnou. A to bola jeho priateľka, moja najlepšia kamarátka zakaždým vedľa v miestnosti. Keď som doma vychladla, rozmýšľala som, čo robiť, ako to Adi povedať. A povedať to vôbec? Možno, že len preháňam. Na druhej stane, ktovie čo iné robí poza jej chrbát – a to už mu žahalo na päťdesiatku. Človek by si myslel, ze sa chce usadiť,ale z jeho správania som mala naozaj zlý pocit.

Na ďalší deň som si s ňou dohodla schôdzku na káve. Čakala ma s úsmevom. Myslela si, že spolu preklebetíme, ako bolo na vinobraní. Ja som jej však opísala, ako sa ku mne správa jej Peťo, keď sme sami. Aj to, že to, že takéto situácie vedome vyhľadáva a mne je to nepríjemné. Bolo mi Adi ľúto. Vyzerala, že nemala ani štipku podozrenia, že by jej Peter mohol byť takýto  – a ešte k tomu voči jej kamarátke.


Tiež by vás mohlo zaujať: Pravdivý príbeh: Najskôr ma podviedol on, dnes podvádzam aj ja


Po pár hodinách sme sa rozlúčili. Myslela som si, že sa doma s Peťom porozprávajú. On jej to nejako racionálne vysvetlí a všetko bude v poriadku. Aďa sa mi však viac ako týždeň neozvala. Volala som jej, písala správy. Nereagovala. Začala som sa o ňu báť, preto som ju išla čakať pred nemocnicu, kde robila. Keď ma zbadala, tvár sa jej skrivila od zlosti. „Ahoj Andy, uf, som taká rada, že si v poriadku. Strašne dlho si sa neozvala. Veľa roboty?“ spýtala som sa. „Ty si asi robíš srandu“, začala Andrea. „Ako môžeš byť taká zákerná a zlá? Mne je ľúto, že nikoho nemáš, ale vymýšľať si na Peťa kraviny, ako ťa obťažoval? Je mi ťa fakt ľúto Maťa, že si sa takto ponížila. Musíš byť veľmi nešťastná osoba. Odpustila som ti, ale lepšie bude, ak kontakt spolu trocha obmedzíme.“ Ostala som stáť ako obarená. Pomaly mi to dochádzalo. Peter celú situáciu obrátil proti mne. Aj keď som mala Andreu veľmi rada, mala som svoju hrdosť. Ona chcela veriť klamárovi a ja s tým nič nenarobím. Ak sa nechce stretávať, v poriadku.

Samozrejme, vnútorne ma to škrelo. Toľko rokov, čo sa poznáme. A ona naše kamarátstvo len tak zahodí. Po čase som sa s tým zmierila. O dva roky ma prekvapila správa na telefóne. Písala mi Andrea k narodeninám. Prekvapilo ma to, na žiadny sviatok si od našej hádky nespomenula. Odpísala som stručné ďakujem. Pípla mi však ďalšia správa. Či sa nestretneme. Súhlasila som. Do kaviarne prišla Aďa s okrúhlym bruškom. Tak toto je ten dôvod, pre ktorý sa chcela stretnúť. Keď si prisadla, všimla som si, že je strhaná a unavená. Po úvodných frázach, ako sa každá máme a čo robíme to už nevydržala. Priznala sa mi, že jej Peter ju nechal. Po tom, čo sme sa my dve prestali baviť sa ich vzťah zmenil. Peter sa ju snažil odizolovať postupne od všetkých kamarátok. On sám však ženskú spoločnosť vyhľadával veľmi rád. Po poslednej aférke mu Aďa dala ultimátum. Dokonca sa dohodli, že začnú pracovať na bábätku. Andrea už deti veľmi chcela. Žiaľ, idyla trvala len pár mesiacov. Peťovi skrížila cestu nová kolegyňa. Keď mu Aďa priložila obrazne nôž na krk, vybral si.

S Aďou sme po tomto stretnutí opäť obnovili naše kamarátstvo. Ako kedysi. Len už nie sme tie bezstarostné študentky. Z Andrey je slobodná mamička. Ešte, že má pri sebe rodinu, ktorá jej vždy pomáhala. A kamarátku, ktorá sa jej kedykoľvek o dnes už dvanástročnú Sofiu rada postará.


Máte zaujímavý príbeh, o ktorý by ste sa chceli podeliť s čitateľmi aj vy? Pošlite ho na plnielanu@plnielanu.sk a do predmetu uvedte „Pravdivý príbeh“. Možno si ho už čoskoro prečítate v našom magazíne!

Zdroj: sita, sita, M.J.

Odporúčame

Pri používaní tejto stránky dochádza k spracovaniu cookies, ktoré nám pomáhajú zvyšovať kvalitu služieb. Spracovaniu cookies zabránite zmenou nastavenia v internetovom prehliadači. Viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close