Chudnutie, boj s únavou aj so srdcovo-cievnymi ochoreniami. Pri tom všetkom je odporúčaný pobyt na čerstvom vzduchu, ako jedna z vecí, ktoré majú pozitívny efekt na ľudský organizmus. Nie vždy je to však tak. Osoby stredného veku si musia dávať pozor na to, kde sa budú prechádzať. Pokiaľ sú to rušné mestské ulice, môžu mať negatívny vplyv na pľúca, srdce a koronárne tepny. Kedy je teda prechádzka tak prospešná, ako sa o nej hovorí?
Pozitívny vplyv
Pri výskume zverejnenom na stránkach časopisu The Lancet britskí vedci vybrali 119 osôb starších ako šesťdesiat rokov, z ktorých 40 sa tešilo dobrému zdraviu, 40 malo chronickú bronchitídu a 39 ischemickú chorobu. Polovica z nich sa mala prechádzať dve hodiny po Oxford Street, hlavnej dopravnej tepne Londýna, zatiaľ čo druhá skupina chodila po Hyde Parku. Niekoľko týždňov neskôr sa obe skupiny znovu vydali na tú istú prechádzku. Výskum ukázal, že zdravým osobám, ktoré sa prechádzali dve hodiny po Hyde Parku, sa zvýšila kapacita pľúc o 7,5 percenta a o päť percent sa spomalil srdcový rytmus. Tento efekt pretrval až 26 hodín.
Nie vždy je zdravá
Prechádzka po Oxford Street zvýšila u zdravých osôb srdcový rytmus o sedem percent, ale na pľúca nemala žiadny trvalejší vplyv. U chorých osôb to bolo horšie: po dvojhodinovom chodení po tejto rušnej tepne dostávali záchvaty kašľa, zápal sliznice a ťažko sa im dýchalo.
„Náš výskum potvrdzuje negatívny vplyv jemného prachu a ďalších znečisťujúcich látok na zdravie. Vyplýva z neho, že je potrebné byť opatrný aj pri fyzických aktivitách, ktoré sú považované za zdravé,“ vysvetľuje autor štúdie Fan Chung z Inštitútu zdravia srdca a pľúc pri Kráľovskej univerzite v Londýne.
Mohlo by vás zaujímať: 11 dôvodov prečo ľudia nenávidia Bratislavu: Toto všetko sa musí zmeniť
Mestá sa musia zmeniť
„Dieselové motory a ďalšie zdroje jemných prachových častíc a oxidov dusíka by mali byť v mestách zakázané, ako to práve majú v úmysle v Londýne a v Paríži, kde stále viac vsádzajú na verejnú dopravu a elektromobily,“ vysvetľuje epidemiologička Carla Anconová. Jej nedávna štúdia z Ríma ukázala, že tu vlani z dôvodu znečistenia zomrelo predčasne 1560 osôb, ďalších 960 zomrelo na koronárnu príhodu a 168 na rakovinu pľúc.
V tej istej štúdii kladie Anconová úmrtia takmer tisícky osôb za vinu nedostatku zelene. „Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča, aby mal každý obyvateľ mesta zelený priestor do vzdialenosti nanajvýš 300 metrov od miesta bydliska. Zeleň totiž chráni pred znečistením a stimuluje fyzickú aktivitu. V našich mestách tomu však tak nie je. Aj v tak zelenej metropole ako je Rím, kde zeleň pokrýva 42 percent plochy mesta, sa len polovica obyvateľov môže tešiť zeleným priestorom o najmenej 5000 metroch štvorcových v dosahu 300 metrov od svojho bydliska,“ uvádza Carla Anconová.
Správne urbanistické voľby, pokiaľ ide o dopravu a zeleň, môžu v našich znečistených mestách urobiť pre ich obyvateľov viac ako lieky.
Ako často sa prechádzate? Napíšte ostatným čitateľom v diskusii pod článkom.
Zdieľať na