Ak si myslíte, že preležaniny trápia najmä imobilných pacientov pripútaných na lôžko, ste na omyle. Väčšina preležanín však pochádza z obdobia mimo hospitalizácie a súvisí prevažne s vyšším vekom. Tento problém sa vyskytuje a mnohých a jeho liečba je ekonomicky náročná. Z toho dôvodu je lepšie upozorňovať na rôzne možnosti prevencie, ktoré sú oveľa lacnejšie ako samotná liečba.
Kedy a ako vznikajú?
„Preležanina najčastejšie vzniká kostným výbežkom. V miestach, kde zvnútra tlačí kosť na kožu, ktorá vytvára veľký tlak na tvrdú alebo mäkkú podložku. Ide o zabránenie prístupu živín a kyslíka a koža odumrie. Sú to rany, môžu byť zatvorené, ale častejšie sú otvorené. Tlak v podstate zavrie cievy a vzniká infarkt na koži, ktorý sa nazýva dekubitus. Rizikovými faktormi sú vek nad 65 rokov a znížená pohyblivosť,“ vysvetľuje MUDr. Tomáš Kopal, primár dermatovenerológie v Nemocnici s poliklinikou v Považskej Bystrici.
Pomôžu studené matrace aj denná kontrola
Preležaniny vznikajú aj prirodzene, v domácom prostredí. Bežný človek sa podľa Kopala v spánku otočí v priemere 30-krát, zatiaľ čo starí ľudia, 80- až 90-roční, sa v spánku prestanú otáčať, takže im môže vzniknúť dekubit spontánne. Najčastejší výskyt preležaním je v oblasti krížov, bokov, záhlavia a na pätách.
„Najviac dekubitov je z domácností, prevencia je pritom veľmi jednoduchá. Dôležité je, na čom pacient leží. Nám sa osvedčili matrace zo studenej peny, ktoré sa prispôsobujú telu. Polohovateľné postele nemajú veľký význam, pretože najlepšie je pacienta otáčať, a posteľ ho len zdvihne alebo spustí. Ďalej je to denná kontrola očami. Ošetrujúci by mali každý deň dvakrát spraviť vizuálnu kontrolu. Keď je tam začervenanie, ktoré nezmizne, ide o dekubit prvého stupňa a treba začať robiť intenzívnejšie opatrenia,“ informoval o tom Ján Koller z kliniky popálenín a rekonštrukčnej chirurgie LF UK a UNB, Nemocnica Ružinov.
Na Slovensku chýbajú lekári
Liečba dekubitov by mala mať podľa Kollera multidisciplinárny prístup. Vyžaduje si tím viacerých odborníkov z rôznych oblastí, ktorí budú pri liečbe pacienta spolupracovať. Na Slovensku však chýbajú regionálne centrá na liečenia takýchto rán. Väčšinou sa liečbe v danej oblasti venuje len jeden lekár, ktorý má na starosti všetkých pacientov. „Napríklad v Česku majú centrá prakticky v každom krajskom meste a niektorých nemocniciach. Na Slovensku sa takéto centrá nachádzajú len v dvoch či troch nemocniciach,“ uviedol Koller.
Zdieľať na