Hoci slovenská legislatíva už dávnejšie prijala zákon na ochranu nefajčiarov, vyhýbať sa cigaretovému dymu nie je až také jednoduché. V mnohých prevádzkach totiž nefajčiarska miestnosť nie je uzatvorená a mnoho fajčiarov si bez mihnutia oka pripáli aj na autobusovej zastávke. Ešte horšie však je, ak sami dobrovoľne vstúpime do fajčiarskeho podniku a vystavujeme sa pôsobeniu škodlivého dymu. Hrozivé následky fajčenia sú vyobrazované na zahraničných škatuľkách od cigariet, o pasívnom fajčení sa však až toľko nehovorí. Častokrát pritom býva ešte nebezpečnejšie.
Kameňom úrazu je filter
To, že fajčiari riskujú srdcovocievne ochorenia, choroby dýchacích ciest či rakovinu pľúc, je všeobecne známy fakt. Napriek tomu, že vy patríte do kategórie nefajčiarov, tieto zdravotné ťažkosti môžu ohrozovať aj vás. Ide najmä o prípad, ak niektorý člen vašej domácnosti fajčí v interiéri (panelákové byty bez balkónu), prípadne ak s priateľmi často vyrážate za posedením práve do fajčiarskej zóny. Odhliadnuc od faktu, že cigaretový dym je štipľavý a spôsobuje podráždenie očí či slizníc, trpí najmä vaša dýchacia sústava. Na rozdiel od fajčiara totiž vaše pľúca nie sú chránené filtrom, a teda splodiny horenia pôsobia priamo na vnútorné tkanivá a orgány.
Mohlo by vás zaujať: Elektronická cigareta: Môže pomôcť k zdravšiemu životu aj vám?
Čo pri pasívnom fajčení vlastne vdychujeme?
Cigaretový dym vdychovaný nefajčiarom obsahuje približne štyri stovky chemických látok, z ktorých až 43 je klasifikovaných ako karcinogény. Medzi najviac zastúpené zložky patria:
- organické látky – predovšetkým karcinogénne uhľovodíky a nitrozamíny spôsobujúce otravu tela
- anorganické látky – mimoriadne toxickým je obsiahnutý tetrakarabinol, obrovskú záťaž však spôsobuje aj nikel, arzén a ďalšie nebezpečné látky
- rádio-nuklidy – odborníci dvíhajú varovný prst najmä pred polóniom-210, ktorý sa priamo podieľa na vzniku rakoviny pľúc, a izotopom olova
- dráždivé látky – metanol, sirovodík, acetón, pesticídy a iné chemické zlúčeniny, ktorým sa za normálnych okolností snažíme vyhýbať
Čo pri pasívnom fajčení riskujeme?
Pasívne fajčenie je známe aj pod ďalším, oveľa výstižnejším, pojmom – fajčenie z druhej ruky. Navonok sa javí ako neškodné, v skutočnosti sa pri permanentnom vystavovaní pôsobeniu tabakového dymu môže podpísať pod zhoršené zdravie ako u fajčiarov. Nefajčiari môžu trpieť:
- bolesťami hlavy – zvlášť, pokiaľ na vdychovanie tabakového dymu nie sú zvyknutí
- podráždením očí, nevoľnosťou
- rakovinou pľúc – riziko sa zvyšuje až o 30%, pokiaľ zdieľate domácnosť s fajčiarom
- srdcovocievne ochorenia – zvýšená miera rizika sa opäť pohybuje na úrovni 20 – 30%
- respiračné infekcie a astma – náchylné sú predovšetkým deti, ktoré vychovávajú rodičia-fajčiari
Neblahá štatistika hovorí, že kvôli ochoreniu pľúc následkom fajčenia ročne zomrú viac než tri tisícky ľudí.
Mohlo by vás zaujať: Chystáte sa cez sviatky popíjať? Vyhnite sa cigaretám, zhoršujú totiž „opicu“
Od pasívneho fajčenia k demencii
Ak si chcete jeseň života vychutnávať s jasnou mysľou, tabakovému dymu by ste sa mali striktne vyhýbať. Najnovšia štúdia totiž potvrdila priamy súvis medzi pasívnym fajčením a vznikom vážnych príznakov demencie. Prišli naň čínski vedci, ktorí skúmali takmer šesťtisíc ľudí vo veku nad 60 rokov so symptómami demencie. V dvoch etapách (2001-2003 a 2007-2008) sledovali, ako sa príznaky zhoršujú u pasívnych fajčiarov. U mnohých z nich demencia pokročila rýchlym tempom do ťažkého štádia.
Ako ste na tom s pasívnym fajčením vy? Podeľte sa o svoj názor s ostatnými čitateľmi v diskusii.
Zdieľať na