Lucia tvorí recepty, pri ktorých ušetríte čas aj peniaze: Variť chutne a zdravo je jednoduché!

Lucia Súkeníková

Lucia Súkeníková je obľúbenou foodblogerkou (Zdroj: archív LS)

Ak aj vy radi hľadáte inšpiráciu na varenie a pečenie na internete, určite ste natrafili na blog Moje jedlo. Stojí za ním Lucia Súkeníková, šikovná foodblogerka, ktorá v sebe objavila záľubu vo varení počas prvého tehotenstva. Dnes má na konte štyri kuchárske knihy, jej recepty môžete nájsť v dvoch kalendároch, fitness diároch a aj vo viacerých časopisoch. Našla si čas, aby nám odpovedala na niekoľko otázok.

Svoje recepty a nápady publikujete na webe. Môžeme vás nájsť aj na Instagrame a Facebooku. Pamätáte sa ešte na svoj prvý príspevok? Čo bolo impulzom k založeniu blogu?

Prvý príspevok bol nejaký raňajkový recept – čosi s jogurtom, tvarohom s orieškami. Fotka bola otrasná, ale každý nejak začínal. Pred založením blogu som publikovala recepty na svojom súkromnom profile, kde mi priatelia radili, aby som si založila fan page, a tak by sa moje recepty dostali k širšiemu publiku. Som rada, že som dala na ich odporúčania.

Fantázii sa medze nekladú (Zdroj: Facebook.com/mojejedlo)

V jednoduchosti je krása. Vaše recepty väčšinou nevyžadujú hodiny strávené v kuchyni. Kde čerpáte inšpiráciu?

Presne tak, mám rada jednoduché a rýchle recepty, pri ktorých nestrávim pol dňa v kuchyni. Myslím, že väčšina žien je na tom podobne. Rada kombinujem rôzne chute a tiež mám rada farby. Vytvoriť niečo nové je niekedy jednoduché, inokedy sa mi však nedarí. Inšpirujem sa často priamo v obchode, prípadne ma inšpiruje pekná fotka.

Vaša prvá kniha, Moje skvelé jedlo, zožala obrovský úspech. Aká bola cesta ku knižnej podobe receptov?

Povedala by som, že cesta bola poctivo vyšliapaná. V roku 2015, keď vyšla moja prvotina, knihy foodblogerov neboli vôbec bežné, skôr naopak. Kniha vznikla na popud fanúšikov, ktorí ma atakovali dotazmi, že varenie podľa mobilu, tabletu alebo notebooku ich nebaví, lebo sa im vypína obrazovka a nechce sa im prepisovať na papier. Tak som si povedala – prečo to neskúsiť?

Napísala som email do viacerých vydavateľstiev, samozrejme, nikto sa neozval. Tak som si povedala, že sa tak ľahko nevzdám a rozhodla som sa do nich aj zatelefonovať. A práve vo vydavateľstve Príroda (dnes už IKAR) sa im táto myšlienka zapáčila, netrvalo dlho a už som sedela v Prírode u pani riaditeľky Táničky, kde sme dohodli všetky detaily. No a moje prvé knižné dieťa prišlo na svet.

Luckine recepty sa dočkali knižnej podoby (Zdroj: archív LS)

Máte nejaký zaujímavý zážitok s pečením, na ktorý nezabudnete do konca života?

Keď vyšla kniha, zavolali ma na veľtrh Bibliotéka, aby som niečo navarila naživo. Moje varenie moderovala Andy Timková a nejako sme sa zarozprávali. Pripravovala som kváskový chlieb, ktorý mal ísť na rozpálený plech, no ja som ten plech zabudla dať do rúry nahriať. Zistila som to, až keď bol chlieb upečený a nešiel mi „zoškrabať” z plechu.

Stáva sa vám, že sa občas niečo nevydarí?

Samozrejme, niekedy je to aj viackrát po sebe. Dosť to demotivuje, ale taký je život.

Sú dni, keď sa vám vyslovene nechce variť?

Málokedy, ale stane sa. V tejto korona dobe je to však mimoriadne nežiaduci jav, pretože keď nenavarím, nemáme čo jesť.

Na svojom blogu prináša aj rýchle a zdravé recepty (Zdroj: Facebook.com/mojejedlo)

V roku 2017 ste sa dostali do TOP 10 súťaže Bloger roka v kategórii Gastronómia. Čo vám priniesla táto skúsenosť?

Zúčastniť sa takejto prestížnej súťaže bola pre mňa česť. Spoznala som osobne nových ľudí, ktorých som doposiaľ poznala len podľa fotografií jedla. S mnohými si doteraz píšeme a stali sa z nás priatelia. Súťaž ma naučila, že nejde vždy len o výhru, ale predovšetkým o radosť z toho, čo nás baví. Pretože každý bloger má iný štýl, iný pohľad, inú náturu. A o to predsa ide – rešpektovať sa navzájom. Súťaž mi, samozrejme, priniesla aj nových fanúšikov, za čo som úprimne rada. A tiež ma zviditeľnila, prišli nové spolupráce a podobne. Takže hodnotím to 100 % pozitívne.

Niektorí z našich čitateľov vnímajú čas strávený za sporákom ako nutné zlo. Dá sa podľa vás tento postoj zmeniť?

Úplne ich chápem. Niekedy sú skrátka iné priority a varenie ich o potrebný čas ukracuje. Tiež boli dni, kedy som skrátka nemala čas. No na druhej strane – pre mňa je to oddych. Je to čas, ktorý venujem buď sama sebe, prípadne deťom, ak mi pomáhajú. A je to akýsi únik z toho kolotoča povinností, ktorý sa aj tak krúti ďalej. Či sa dá postoj zmeniť? Je to individuálne, určite sa však dá vylepšiť tým, že budeme variť rýchle jedlá, prípadne sa pri varení striedať s partnerom.

Skúšate recepty aj iných foodblogerov?

Priznám sa, že nie. Neviem variť podľa niekoho iného. Ak vidím peknú fotku, ktorá ma zaujme, skúsim čosi podobné vytvoriť tiež, no vždy si idem svojou cestou.

Varenie, blog a sociálne siete vám pravdepodobne zaberú dosť veľa času. Stíhate sa venovať aj iným koníčkom?

Zoberie mi to len toľko času, koľko ja sama dovolím. Nie som bloger, ktorý vešia na sociálne siete hocičo, súkromný život takmer vôbec. Väčšinou sú to len fotky z kuchyne. Jednoducho to tak cítim, čím samozrejme nemám nič proti blogerom, ktorí pridávajú denne fotky do príspevku či do príbehov. Naopak – rada ich sledujem. Takže tým pádom možno nie som vo virtuálnom svete až tak v kurze, naopak doma mám viac času na veci, ktoré sa odohrávajú v skutočnej realite u mňa doma.

Šikovná foodblogerka je pre mnohých veľkou inšpiráciou (Zdroj: Facebook.com/mojejedlo)

Dá sa podľa vás navariť lacno a zároveň z kvalitných surovín?

Myslím, že áno. Pozrite sa, koľko stoja jednodruhové potraviny a koľko stojí polotovar. Koľko jedla pripravíte z jednodruhových potravín a koľko z polotovarov. Aj keď v niektorých prípadoch si možno poviete: „Za tú cenu sa mi s tým neoplatí babrať.“ Po ochutnaní väčšina ľudí zmení názor. Vyrobené čerstvo doma zo surovín s čistým zložením – to je skrátka chuť, ktorú žiaden zohrievaný polotovar neprekoná.

Dnešná doba praje polotovarom. Tie však majú od zdravej stravy poriadne ďaleko. Máte nejaký tip, po čom siahnuť, keď nemám na varenie priveľa času?

Je zopár vychytávok, ktoré u mňa nájdete: fazuľa a cícer v konzerve, rajčinová šťava, vždy nejaké cestoviny, vajíčka v chladničke. Vždy niečo, z čoho sa dá za pár minút niečo chutné vykúzliť. V lete si pripravím rôzne omáčky na špagety, ale tie sa dajú kúpiť aj v BIO kvalite v obchode. Prípadne si mrazím zeleninu, ovocie. Dokonca si mrazím slivkové knedle a v prípade potreby len vyvarím.

Mnoho ľudí je presvedčených o tom, že variť chutne a zároveň zdravo je nemožné. Aký máte názor na to vy?

Ja si myslím, že vždy sa treba vybrať zlatou strednou cestou. Jesť zdravo je perfektné, no netreba si lámať hlavu, ak občas zhrešíte niečím nezdravým. Jednoducho rovnováha musí fungovať aj v jedle.

Máte nejaký nesplnený sen, na ktorom aktívne pracujete?

Mám zopár snov a jeden sen je blogerský – mať viac fanúšikov na Instagrame. Priznám sa, že s touto sieťou som začala neskôr ako s Facebookom. Akosi sa s ním neviem stotožniť a tak mám na Instagrame naozaj máličko fanúšikov.


Plní elánu aj na Facebooku: Buďte v obraze a nenechajte si ujsť už žiadny zaujímavý článok

Zdroj: plnielanu.sk
Odporúčame