Dlhotrvajúca samota má na človeka vo všeobecnosti nepriaznivé účinky. Výskum vedcov z Copenhagen Ageing and Midlife Biobank však ukazuje, že aspoň jeden z vplyvov dlhodobej samoty môže byť obzvlášť zlý práve pre slobodných pánov. Slobodní muži by sa mali mať na pozore najmä pred vyšším rizikom zápalov.
Štúdia skúmala krvné vzorky takmer 5 tisíc účastníkov s cieľom preskúmať u nich úrovne zápalu. Výsledky vyšli naozaj zaujímavé. „Zistili sme významnú súvislosť medzi rozchodmi v partnerstve alebo rokmi života osamote bez partnera a vzniku zápalov, avšak iba u mužov. U žien nenachádzame žiadny takýto účinok,“ povedala vedúca výskumu, doktorka Karolina Davidsen.
Ženy sa zápalov v tomto prípade nemusia báť
Vo výskume sa vedci zamerali na roky osamote a počet rozchodov, keďže po skončení vážnych vzťahov často nasledujú obdobia osamelosti. Do úvahy nebrali len rozvody manželstiev, ale akékoľvek straty či rozchody v partnerstve, nakoľko rastú počty ľudí, ktorí majú vážne vzťahy aj bez uzatvorenia manželstva.
Spojenie medzi pocitom osamelosti a nepriaznivými vplyvmi na zdravie prichádza napríklad vo forme porúch nervovej sústavy či srdcových chorôb, čo taktiež súvisí so zápalmi. Ženy, ktoré sa zúčastnili štúdie, neboli vôbec v tejto spojitosti náchylné na zápaly v tele. Priemerný vek osôb zapojených do tohto bádania bol 54,5 roka a je teda možné, že dopady, ktoré by mali rozchody v pokročilejšom veku na týchto ľudí, by s ním mohli narastať.
Byť sám verzus cítiť sa sám
Čo má teda robiť človek, ktorý žije sám? Odpoveďou je zveriť sa do rúk odborníkom. Davidsen sa vyjadrila: „Tieto informácie môžu byť cenné pre lekárov, ktorí ich liečia, aby si mohli byť vedomí toho, že ich pacienti sú v takejto rizikovej skupine, a brať tak ohľad na faktory ich ochorení, ktoré sa takto zvyčajne nezohľadňujú.“ Lekárka taktiež pacientom radí, aby sa snažili o zdravý životný štýl.
Osamelosť sa spája so znížením kvality zdravia, duševnej pohody a schopností vnímania, avšak žiť sám neznamená byť vždy osamelý. V posledných rokoch dokonca stúpol trend toho, že aj hoci sú ľudia v manželskom zväzku, niektorí žijú oddelene. Najviac záleží od sociálnej vrstvy, do ktorej sa človek zaradzuje, a niekedy je to aj o pocite kontroly nad vlastným životom – tieto skutočnosti majú tiež vplyv na to, ako osamelo sa človek cítil.
Slobodný a spokojný – život vo výhode?
Pre niektorých je byť slobodný dokonca výhodou, tvrdí Elyakim Kislev, odborný asistent na Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme, ktorý analyzoval vzťahové zvyky vo viac ako 30 krajinách a uskutočnil viac ako 140 rozhovorov so slobodnými ľuďmi v USA a Európe vo veku 30 až 78 rokov rôznych pohlaví, sexuality, socioekonomického a etnického pôvodu.
Zistil, že dôležité rozdiely medzi šťastnými a nešťastnými nezadanými vo všeobecnosti záviseli od toho, či si zvykli, prípadne nezvykli na to, že sú slobodní, alebo im to bolo jedno. Niektorým slobodným, ktorí boli zároveň aj šťastní, sa vzťah vykompenzoval prežívaním rôznych zážitkov, napríklad cestovaním alebo objavovaním nových koníčkov. „Čas osamote využili na to, aby sa našli samých seba a sústredili sa na svoj rozvoj,“ povedal Kislev.
Zdieľať na