Vziať si 2 týždne voľna, pobaliť kufre a o pár hodín ležať na pláži s drinkom v ruke. Takto nejako vyzerá bežná dovolenka priemerného Slováka. A podaktorí si ju doprajú aj viackrát do roka. To, čo je dnes samozrejmosťou, bolo však pred rokom 1989 priam sci-fi.
Pamätníci si dobre spomínajú, ako trávili dovolenku za čias tvrdej totality. Vraj najvyhľadávanejšou destináciou bola malta. Áno, malta s malým „m“. Pretože ľudia využili voľný čas na prácu. Väčšinou na stavbe vlastného domu alebo pomáhali postaviť ten susedov. Avšak našli sa aj takí, ktorí chceli skutočne oddychovať. Ako sa vybavovala dovolenka pri mori a aké boli najobľúbenejšie rekreačné strediská v bývalom ČSSR? Vráťte sa s nami do čias, kedy sa za hranice cestovalo iba s doložkou.
Do zahraničia jedine s doložkou
Vybrať sa s rodinou na dovolenku nebol nikdy lacný špás. V minulosti však nebola ani plná peňaženka zárukou, že sa k moru dostanete. Cestovalo sa na vlastnú päsť, stopom, v rámci organizovaných zájazdov pod vedením ROH alebo ste si pobyt zarezervovali v jedinej cestovnej kancelárii. Tam ste si museli vystáť dlhočiznú radu na limitovaný počet voľných miest.
- Bulharsko, Chorvátsko, Juhoslávia či Rumunsko vtedy budili dojem najväčšej exotiky.
- O last minute nemohlo byť ani reči. Dovolenka sa vybavovala aspoň pol roka dopredu a až po víťazstve nad byrokraciou ste mali istotu, že na zájazd naozaj nastúpite.
- Azda najznámejším povolením bola doložka, umožňujúca legálny prechod cez hranice. Získať ju však nebolo ľahké a inštitúcie ju často schvaľovali „prekvapivo“ tým istým žiadateľom.
- Okrem doložky bol potrebný pas, výpis z registra trestov a devízový prísľub.
- Dostať sa do Talianska bolo ešte komplikovanejšie. Za socializmu bolo považované za „nepriateľský“ štát a museli ste úrady presvedčiť, že cestujete v súlade so štátnymi záujmami.
Vybavením potrebných povolení a dokladov sa cesta za dovolenkou stále nekončila. V práci ste mohli očakávať poverené osoby, overujúce vaše zámery, na hraniciach vám takmer rozobrali auto a pri najmenšom náznaku podozrenia ste si kufre vybalili doma. V dobách socializmu sa občania dostali za hranice aj vďaka práci. Vyspelé zahraničné podniky si mohli dovoliť najímať odborníkov z cudzích krajín. Prísny systém však neudeľoval výnimky ani rodinným príslušníkom, ktorí ich chceli navštíviť. Museli si prejsť rovnakými peripetiami ako ostatní.
Mohlo by vás zaujímať: Aby sa vaša dovolenka neskončila už na letisku: Čo skontrolovať pred odletom?
„Radšej zostaneme doma“
Takéto rozhodnutie padlo vo väčšine domácností. Našťastie na území Slovenska aj Česka bolo dostatok rekreačných stredísk, lákajúcich krásnou prírodou a dobrými službami. Cestovný ruch rozkvital, hotely rástli ako huby po daždi a plnili sa domácou aj zahraničnou klientelou. Najvyhľadávanejšími lokalitami boli Vysoké Tatry, Krkonoše či Slapy. Vodné plochy vyzerali počas letných mesiacov ako mravenisko. Chodilo sa na Domašu, Zemplínsku šíravu, Orlickú alebo Vranovskú priehradu. Svoju zlatú éru zažívali aj kúpeľné mestá: Piešťany, Trenčianske Teplice, Karlovy Vary, Luhačovice poznala celá Európa.
Ako vidíte, za socializmu sa nežilo ľahko. Sloboda a voľnosť, akú máme dnes, ľuďom chýbala. O to viac sa ale tešili z dovolenky pri mori, lyžovačky v horách alebo stanovačky na Domaši. A niečo im môžeme iba ticho závidieť. Dokázali totižto nechať všetky starosti doma a prežiť naplno každučký okamih v kruhu rodiny a známych. Z jedinej dovolenky si odniesli toľko zážitkov, že z nich podaktorí čerpajú energiu ešte aj teraz.
Pamätáte si ešte na doložku k dovolenke? Napíšte ostatným čitateľom do diskusie pod článkom.
Zdieľať na