Strata sebavedomia, strach či nervozita: Ako si poradiť s úzkostnou depresiou?

Žena

flickr.com/healthnewsjournal

Stretli ste sa už niekedy s tým, že vám ktosi povedal: „Prepáč, nevládzem rozprávať, som unavený už len z toho, že som vstal z postele. Siaham na dno svojich síl, aby som dokázal prežiť ďalšiu minútu. Mám úzkostnú depresiu. Nepriaznivý stav mi navyše zhoršuje aj nevľúdne počasie. Pozerám z okna a prší a prší, neprestáva. Nemám chuť žiť.“ Vás strasie z týchto slov, nechápete, a vzápätí chŕlite dobre mienené rady a odporúčania. Nech sa akokoľvek snažíte pomôcť, povzbudiť, aby ťažkosti prekonal vlastnou vôľou, neprekonateľná bariéra choroby marí vaše úsilie a naráža na odpor.

Prečo?

Za emočný stav, prechádzajúci od mierneho nepokoja až po paniku a neraz aj siahnutie si na život, môže zmena v chémii mozgu. Jej hlavnou príčinou je nedostatok neurotransmiterov (napr. serotonínu, dopamínu a pod.), prípadne ich narušené väzby na receptory v mozgu. U zdravého jedinca nervový signál prebieha neurónom a na konci prechádza do formy neurotransmiterov v synaptickej štrbine. Na druhom neuróne sa zas premieňa na elektrický signál. Pacienti s úzkostnou depresiou majú narušený prenos signálu medzi neurónmi.

Bežný človek nevie pochopiť vnútorné prežívanie chorého človeka a jeho zdanlivo nevysvetliteľnú úzkosť. U postihnutého pacienta sa však postupne môže tak vystupňovať, že nedokáže viesť normálny život. Najhoršie je, že ho môžu doviesť až k pocitu, že vôbec nechce žiť. Nevyčítajme mu to však, nie je to jeho chyba iba následok ochorenia. Pocit nevďaku, neschopnosti a zbytočnosti živí spomínaná chémia v mozgu.


Mohlo by vás zaujať: Depresia trápi mnoho ľudí: Kedy ide o skutočné ochorenie a treba navštíviť lekára?


Každý piaty Európan

Žiaľ, stav sa nedá vôľovo ovplyvniť. Jedinec veľakrát nedokáže sformulovať a vysloviť, čo prežíva. Pod úzkostnú depresiu sa podpisuje okrem spomínaných biologických aj kombinácia psychologických a environmentálnych faktorov. Úzkostné poruchy sú často sprevádzané depresiou. Trpí nimi každý piaty Európan. Počet postihnutých každoročne narastá. Ochorenie postihuje dvakrát viac žien ako mužov.

Príčiny jej vzniku sú rôzne

Isté percento ľudí môže mať genetickú predispozíciu. Začiatok však môže byť úplne banálny – silný traumatický zážitok, ale aj sled viacerých traumatických zážitkov, ktoré sa rokmi nabaľujú. Neskôr, keď je jedinec konfrontovaný so svojou slabosťou a cíti, že na vlastné fungovanie mu nestačia jeho dovtedajšie zaužívané obranné mechanizmy, sa deštruktívny vplyv úzkostnej depresie u neho prejaví naplno. Jej spúšťačom môže byť stres, ale aj médiami zveličované informácie o permanentných nebezpečenstvách, ktoré sú popritom len banálne, absurdné senzácie o výnimočnosti iných ľudí, čo vyvoláva v ich očiach pocit menejcennosti a neustále trápenie sa preto. Zacyklovanie obáv a strachu, neustála sebakontrola a pozorovanie svojho tela a prežívania spôsobí priamoúmerne nárast úzkostnej depresie. U pacienta sa zvyšuje duševná aj telesná únava, ktoré môžu spôsobiť až extrémnu vyčerpanosť. Mimoriadne ohrozenou skupinou sú ľudia v produktívnom veku. Samozrejme, ochorenie môže postihnúť všetky vekové kategórie.

Dušu nemožno podceňovať

Žiadnu duševnú chorobu nemožno bagatelizovať. Musíme byť veľmi opatrní, aby sme svojimi slovami a činmi veľmi vážne chorému a jeho najbližším neubližovali. Aj manželka môjho kamaráta už vie, že na vôľu depresívneho človeka možno apelovať až a len vtedy, keď ňou naozaj disponuje.


Mohlo by vás zaujať: Úzkostné stavy môžu potrápiť každého: Vyhnite sa im pomocou týchto potravín


Prejavy úzkostnej depresie:

psychické

  • strach
  • úzkosť
  • nervozita
  • mierne až ochromujúce pocity nevysvetliteľnej vnútornej paniky pri bežných situáciách
  • výbušnosť
  • ťažkosti s koncentráciou a pamäťou
  • sklony k podceňovaniu sa
  • strata sebavedomia
  • nadhodnocovanie situácie a schopnosti zdravých jedincov
  • izolácia od ľudí

telesné

  • zvýšené potenie alebo studené končatiny
  • búšenie srdca, zrýchlený tep
  • tlak alebo zvieranie na hrudi
  • zmeny v zažívaní (hnačka, nutkanie na močenie, vracanie)
  • zrýchlený dych či sťažené dýchanie s pocitom nedostatku vzduchu, plytké povrchné dýchanie, pocit hrče v hrdle
  • závraty, mdloby
  • triaška, chvenie či napätie v celom tele alebo zášklby vo svaloch
  • pocity mravenčenia, tŕpnutia, elektriny či znecitlivenia v končatinách alebo iných častiach tela
  • únava a vyčerpanosť

Odborníci odporúčajú, že ak má niekto 4 viac z uvedených príznakov dlhšie ako 6 až 12 týždňov, mal by neodkladne vyhľadať odbornú pomoc.

Najskôr liečia špecialisti na fyzickú stránku tela

Samozrejme, ak pacient príde, že cíti napríklad tlak rôznej intenzity za hrudnou kosťou alebo má bolesti brucha je vyšetrený najprv špecialistom – kardiológom, gastroenterológom. Ak potvrdia, že symptómy nesúvisia s ochorením orgánov, tak ich liečbu preberajú odborníci na duševné zdravie (psychiatri a psychológovia) alebo neurológovia,” vysvetlil psychiater Bohuš Hladký.


Mohlo by vás zaujať: Psychiater radí: Tipy, ako eliminovať stres a udržať sa v dobrej pohode


Za ochorenie sa nemožno hanbiť

Liečba ochorenia patrí výlučne do rúk špecialistov. Úzkostnú depresiu nemožno bagatelizovať a nie je žiadny dôvod sa za ňu hanbiť. Návštevu psychiatra nemožno vymeniť za samoliečbu. Inak hrozí riziko prerastania choroby do ďalších zdravotný stav ohrozujúcich fóbií. Je mylné sa domnievať, že úzkosť odíde sama. Naopak, bude stále viac blokovať životnú silu jedinca, ktorý prestane vládať byť činorodý.

Často sa stretávame s tým, že pacienti sa hanbia prísť ku psychiatrom. Na upokojenie sa radšej siahnu po poháriku alebo si naordinujú iné upokojujúce látky. Nezriedka si požičajú od suseda alebo kamarátky lieky na upokojenie, hoci oni ich užívajú na úplne iné psychické poruchy, a preto im nemusia zabrať. Hrozí riziko, že ochorenie nezmiernia, iba ešte viac prehĺbia. Symptómy môžu po neustálom aktivovaní vegetatívneho nervstva spôsobiť žalúdočné vredy, vyvolať srdcovocievne a iné ochorenia a potom okrem nás sú zapojení do liečby aj špecialisti na príslušné ochorenie,“ podčiarkol psychiater.

Liečba je individuálna

Ochorenie je ťažké a komplikované, preto liečba býva rôzna a prísne individuálna. V závislosti od závažnosti trvá niekoľko týždňov, ale aj viac rokov a môže byť aj celoživotná. Keď sa prejavia zmeny nálady a správania, je dôležité začať s ňou čo najskôr. Vonkajšie príznaky si skôr všimne okolie než pacient – ten svoje vnútro a procesy v ňom rozozná podstatne neskôr. Je v záujme vašich blízkych, aby ste ich dokázali včas citlivo upozorniť na zmeny v ich správaní. Iba tak zabránite tomu, aby ich život ovládali obavy a úzkosť.

Ako na ľahké alebo sezónne depresie

V prípade ľahkých alebo sezónnych depresií je vhodné stresové napätie uvoľniť športovými aktivitami (chôdza, beh, plávanie, bicyklovanie, aerobik a pod.), ktoré zvyšujú tvorbu endorfínov, tzv. hormónov šťastia. Určite pomôže aj čítanie peknej knihy, počúvanie uchu lahodiacej hudby, tiež rozhovory s blízkym človekom. Odborníci odporúčajú tri – až štyrikrát denne pomalé hlboké dýchanie až do brucha v trvaní približne 10 minút. Výdych by mal smerovať do všetkých častí tela. Ak nepomáha, treba navštíviť psychológa alebo psychiatra, aby sa predišlo prehĺbeniu depresie.

Súčasné moderné liečebné postupy zahŕňajú kombináciu medikamentóznej liečby a psychoterapie. Mimoriadne nápomocná je osobná podpora rodiny a priateľov. Úľava neprichádza okamžite. Všetky terapeutické možnosti sa musia vykonávať dlhodobo a pravidelne. Iba tak z nich môže mať pacient osoh.


Všetko pre zdravé telo a dušu nájdete na www.vysetrenie.sk


Tá správna chémia

Keďže úzkostná depresia má súvislosť so zmenami chemických látok uvoľňujúcich sa v nervových zakončeniach mozgových buniek, je cieľom medikamentóznej liečby zasiahnuť do metabolizmu týchto látok, a tým normalizovať stav. Obvykle sa podávajú anxiolytiká, betablokátory alebo antidepresíva, ktoré zvýšením hladiny neurotransmiterov v synaptickej štrbine dokážu zlepšiť kvalitu života až 90 % pacientov, uviedol B. Hladký.

Liečbu liekmi je vhodné doplniť ďalšími liečebnými postupmi, napr. relaxačnými technikami, masážami potláčajúcimi úzkosť, fyzickými cvičeniami, sedeniami v terapeutických skupinách. Užitočná je kognitívna (poznávacia) technika, ktorá pomôže pochopiť vlastné myšlienkové pochody a lepšie zvládať nepríjemné situácie. Pomocou behaviorálnej techniky sa zase pacient naučí rozvinúť svoje schopnosti, ako má zvládať strach či úzkosť. Za sprievodu terapeuta je vhodné absolvovať aj hlbinnú terapiu, ktorá cez pocity pacienta umožňuje zistiť príčinu a na základe toho odstrániť nezdravé myšlienkové pochody a tak zmeniť správanie a prístup k svojmu prežívaniu.

Ďalšie možnosti sú:

  • hypnóza (aj autohypnóza a sugescia), pri ktorej hypnotizér naučí pacienta uvoľniť sa pomocou hlbokého dýchania
  • jóga (môže byť kombinovaná aj s meditáciou) – pomáha pri nácviku hlbokého dýchania a polôh znižujúcich úzkosť
  • používanie aromatizovaných olejov zo šalvie, rumančeka a ďalších liečivých bylín
  • bylinkové čaje na upokojenie nervov
  • bylinky na nespavosť rumanček, mäta, kozlík lekársky; na uvoľnenie svalstva ľubovník

Máte skúsenosti s úzkostnou depresiou? Napíšte ostatným čitateľom do diskusie.

Zdroj: flickr.com/healthnewsjournal, flickr.com/healthnewsjournal, Viola

Odporúčame

Pri používaní tejto stránky dochádza k spracovaniu cookies, ktoré nám pomáhajú zvyšovať kvalitu služieb. Spracovaniu cookies zabránite zmenou nastavenia v internetovom prehliadači. Viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close