Stravovanie podľa Grékov: Využite ich zvyky aj vo vašej kuchyni

Grécky šalát

thinkstockphotos.com

Okrem známeho gréckeho šalátu, ktorý je takmer pravidelnou súčasťou reštauračných jedálnych lístkov, nie je grécka kuchyňa v našich končinách rozšírená tak, ako napríklad ázijská či talianska. Z gréckych stravovacích návykov by sme si však mohli vziať niekoľko príkladov.

Šalát ku všetkému

Gréci šaláty milujú, špeciálne tie zeleninové. Základom ich kuchyne vo všeobecnosti je práve zelenina. Aj preto nesie jeden z najznámejších šalátov práve názov tejto krajiny. Naproti tomu iba 5% Slovákov konzumuje odporúčanú dennú dávku ovocia či zeleniny. Väčšina z nás si ako prílohu k mäsovému pokrmu vyberie zemiaky alebo ryžu. Polovica ideálnej skladby taniera by pritom mala obsahovať práve zeleninu, akúkoľvek, no ideálne lokálne dopestovanú.

Soľte bez soli

Potreba obmedziť soľ v jedlách je podľa Svetovej zdravotníckej organizácie natoľko akútna, že už i slovenské úrady sa rozhodli vydať na reštauračnej úrovni nariadenie o jej maximálnom povolenom množstve. Príjem soli u dospelého človeka by totiž nemal presiahnuť päť gramov za deň. Bežný Slovák ale tento limit presahuje až o 6 gramov. Gréci svoje jedlá ochucujú o čosi rozumnejšie. Soľ nahrádzajú v jedlách napríklad olivami či syrmi, takže vďaka ich prirodzene slanej chuti už nepotrebujú pokrmy dosálať.


Mohlo by vás zaujať: FOTORECEPT Hit vo vašom letnom jedálničku: Cestovinový šalát s talianskou príchuťou


Ryby sú základ

V Grécku, rovnako ako v prípade iných prímorských krajín, tvoria základ kuchyne práve ryby. Bežný Slovák ich však za rok zje len necelé štyri kilogramy. Ryby, ideálne nie umelo vykrmované, však obsahujú množstvo bielkovín, omega 3 a 6 mastných kyselín, vitamínov a minerálnych látok, ktoré vplývajú nielen na správnu činnosť srdca a metabolizmu, ale i  pamäť. Malá rada znie, kupujte ryby chladené, nie zmrazené.

Bylinky, bylinky a ešte raz bylinky

Ich používanie v kuchyni je totiž skvelým spôsobom, ako zvýrazniť chuť pokrmov bez pridaných kalórií, prípadne umelých prísad. Mnoho Slovákov ale využíva len niekoľko základných druhov byliniek či korenín. Gréci, naopak, pridávajú rôzne bylinky do rôznych pokrmov od rýb, polievok, šalátov až po dezerty. Chuť jedál je pritom s nimi zvýraznená, obohatená a lahodnejšia.


Mohlo by vás zaujať: Nájdite v kuchyni miesto pre cícer – strukovina plná bielkovín je pre vás to pravé!


Viete, z čoho varíte?

Ingrediencie a prísady, z ktorých pripravujete pokrmy, by mali byť kvalitné. To nie je iba heslo Grékov, je to rada renomovaných šéfkuchárov a odborníkov na stravovanie. Nepotrebujete byť však ani jedno, ani druhé, aby ste vedeli, že kvalitné jedlá pripravíte len zo zdravých a čerstvých potravín. Ideálna situácia je, ak si zeleninu a ovocie dopestujete priamo vo vašej záhrade, mäso a mliečne výrobky si môžete zaobstarať u miestnych poľnohospodárov. Vo veľkovýrobe sa totiž pokojne môžete stretnúť so starým mäsom vydávaným za čerstvé, vodou napumpovanými kurčatami, ktoré tak vyzerajú krajšie a najmä vážia o čosi viac. Zelenina a ovocie, ktoré kupujete v supermarketoch zasa často pochádza z ďalekých krajín a kým sa dostane na pulty slovenských obchodov, dostane nános škodlivých chemikálii.

Varenie je umenie

Gréci, Francúzi, Taliani, Japonci – všetci považujú už samotnú prípravu jedla za minimálne tak dôležitú, ako jeho konzumáciu a podľa nich by sme si ju mali vychutnať rovnako, ako jej výsledok. To, čo často vídavame vo filmoch, keď si ženy pri poháriku vínka popri príprave jedla pospevujú, či tancujú na obľúbenú hudbu, je pre Grékov prirodzenou súčasťou varenia. Je pre nich umením a zahŕňa i experimentovanie. Pri príprave pokrmov pre vašu rodinu teda verte svojím chutiam, inštinktom a schopnostiam.


Patrí grécka kuchyňa medzi vaše obľúbené? Ktoré jedlá máte najradšej? Napíšte ostatným čitateľom v diskusii.

Zdroj: thinkstockphotos.com, thinkstockphotos.com, Lucia
Odporúčame