Telesné tresty môžu spôsobiť dlhodobé vývinové poruchy u detí a dokonca znížiť ich IQ. Vyplýva to z výskumu kanadských vedcov, ktorého cieľom je poukázať na psychické dôsledky takzvaných výchovných bitiek. Výsledky zverejnili v Canadian Medical Association Journal.
Vedci tento problém skúmali 20 rokov. Podľa autorov štúdie sa dôsledky telesných trestov prehliadali a v súvislosti s nimi sa uvažovalo najmä o tom, či majú rodičia na ne právo. Výchovná bitka síce už ani zďaleka nie je taká rozšírená ako pred dvadsiatimi rokmi, no mnohí rodičia ju stále používajú a jej zákaz vnímajú ako zásah do svojich práv. Tento názor je podľa Joan Durant z Manitobskej univerzity ťažké zmeniť, a to aj napriek množstvu dôkazov o tom, ako môže bitka deťom ublížiť. „Keby sme mali toľko zhodných výsledkov v akejkoľvek inej oblasti týkajúcej sa zdravia, už by sme s tým niečo robili,“ uviedla v rozhovore.
Durant a ďalší spoluautor výskumu Ron Ensom vysvetlili, že telesné tresty spôsobujú detskú agresivitu či nespoločenskosť a tiež môžu viesť ku kognitívnym a vývinovým poruchám. Štúdia tiež ukázala, že sa pre ne môže zmenšiť objem sivej hmoty v mozgu v oblastiach, ktoré sú dôležité pri testovaní inteligencie. „Nielenže telesné tresty predurčujú agresivitu, ale aj problémy ako je depresia či užívanie návykových látok,“ vysvetlila Durant. Tiež upozornila na to, že neexistuje výskum, ktorý by dokazoval akékoľvek pozitíva bitia detí.
Tiež by vás mohlo zaujať: Rozpad vzťahu kvôli deťom: Môže hroziť aj vám?
Telesné tresty sú síce v 32 krajinách ilegálne, no inde, ako napríklad i na Slovensku, sa aspoň čiastočne tolerujú. V súvislosti s nimi sa hovorí najmä o tom, či je etické použiť násilie ako prostriedok výchovy k disciplíne. Durant dúfa, že vďaka tomuto výskumu sa rodičia na tento problém začnú pozerať zo zdravotného hľadiska. „Dúfame, že lekári pomôžu rodičom pochopiť, že telesnými trestami nedosiahnu to, čo chcú,“ vyjadrila sa. Takisto by bola rada, keby tomu krajiny zabránili dôslednými zákonmi. „Keby existovali dve či tri štúdie o tom, že 500 miligramov vitamínu C denne pomôže znížiť riziko rakoviny, tak by každý užíval 500 miligramov vitamínu C denne. Tu máme viac než 80 štúdií, možno viac než 100, ktoré dokazujú rovnakú vec – a my o tom stále hovoríme ako o kontroverznom,“ zhrnula.
Zdieľať na