Písal sa rok 1961, do osvetovej besedy v Bratislave, ktorá zakladala filmársky krúžok, zavítali dvaja filmári – režisér s kameramanom a túžili natočiť skutočný, poctivý film – pravé umenie s nefalšovanými ľudovými hercami. Téma bola rýdzo slovenská – príbeh o legendárnej krvavej grófke – Čachtickej pani.
Malo to len jednu jedinú chybičku – na natáčanie sa nenašli peniaze a tak naši filmári klamali, kým sa dalo. Najprv im naleteli ľudia v Bratislave, kde nakrúcali večer bez svetiel a filmu v kamere, robili castingy, skúšali hercov a samozrejme, rozdávali fantastické zmluvy s tučnými honorármi. Celú hanbu a posmech sa však ušiel len Čachticiam, kde ostali naši podvodníci zopár dní. Celé roky ich ľudia volali Filmárovce.
Takmer po šesťdesiatich rokoch sa dostala táto téma na divadelné dosky vďaka Viliamovi Klimáčkovi, ktorú napísal rovnomennú hru ČACHTICKÁ PANI. Pochádza zo Starej Turej, kde skoro každý poznal niekoho, kto si zahral vo „veľkofilme“. „Dokonca sme boli presvedčení o jednej učiteľke, že si zahrala nahá pred kamerou, ale to asi bola len naša pubertiacka urbánna legenda“ hovorí Viliam Klimáček. Okrem archívnych zdrojov vycestoval autor aj do Čachtíc na stretnutie s pamätníkmi a vtedajšími „hercami“. Čachtičania zložili o tejto udalosti aj pieseň, ktorú verejne hrávajú a neboja sa baviť na svoj účet.
A ako videl Viliam Klimáček svoje postavy? „V jednom sú rovnaké s dnešnými ľuďmi – dodnes sme ochotní naletieť médiám. Pre pocit 5 minút slávy, ako to hovorieval Andy Warhol, sme ochotní riskovať povesť. Obávam sa, že sa to od roku 1961 dodnes nezmenilo.“
Hlavné úlohy zveril režisér Eduard Kudláč do rúk Romanovi Poláčikovi a Martinovi Šalachovi, ktorí si na javisku výborne rozumejú.
„Moja postava – kameraman Laco, je veľmi šikovný klamár, dokázal si sfalšovať vysvedčenia a roky sa vydával za falošného lekára, ktorý pomôže ženám sa bezbolestne zbaviť svojich problémov. Len na to, že im vôbec nepomohol, došli dámy až o pár mesiacov neskôr. Takže je jasné, že o kamere a práci pri filme nevedel vôbec nič. Ale čo to si užil, kým im na to prišli a odsúdili“ dodáva Roman Poláčik. A načo sa teší? „Na symbiózu činohry a folklóru na javisku.“
Emil Bárča, režisér v podaní Martina Šalachu, chce priniesť československému ľudu ľudový film, film, ktorý bude mať ľudový rukopis. Vo svojom najlepšom presvedčení chcel natočiť film, ktorý nebude príliš umelecký ani príliš veľká „taškařice“, čo bude také „ich“. Ambície boli však vyššie ako reálne možnosti a tak aj on končí vo väzení. „Hra je zaujímavá tým, že sa v nej prepletajú historické a aj nie tak dávne reálne udalosti. Za tú dobu sme sa ako národ takmer nezmenili. Veľmi rýchlo podľahneme klamstvám a ľuďom, ktorí sa pred nás postavia a múdrymi rečami nás obalamutia.“
Divadelno-folklórnu veselohru Čachtická pani môžete vidieť v Bratislave (2.3.), Košiciach (16.3.) a Trnave (23.3.). Vstupenky a viac info nájdete na Predpredaj.sk.
V ďalších úlohách sa predstaví Anička Šišková, Peter Sklár, Matej Landl, Janka Kovalčíková, Richard Autner a ďalší a folklórny súbor Ekonónom. „Teším sa na folklór a tance, ktoré som sa snažil prirodzene zakomponovať do hry, pretože aj v tom grandióznom filmárskom podvode figurovali folklórni tanečníci, čo robili vo filme krovie. Teším sa, že diváci budú prekvapení, aký vtipný príbeh som vymyslel, ale pravda je, že som „len“ zdramatizoval fakty a všetko sa stalo naozaj. A pokojne sa môže stať znova“ dodáva na záver Viliam Klimáček, ktorý aj pri tejto hre spolupracoval s hudobným skladateľom, režisérom a aranžérom Slavom Solovicom.
Zdieľať na