Otázka, ktorá možno trápi mnohých z nás. Keď spíme málo kvôli rannému vstávaniu do práce, tak sme unavení. Keď si však cez víkend doprajeme dlhé poldňové leňošenie – únava môže pokojne pretrvávať. Koľko teda spať, aby sme sa ráno prebúdzali odpočinutí a svieži ako rybičky?
Tretina života v posteli
Obecne platí názor, že optimálna dĺžka spánku je osem hodín denne – čo je vlastne tretina nášho života. Ak by sa nám podarilo dĺžku spánku skrátiť čo i len o jedinú hodinu, k dobru získame pri 90 rokoch života ešte takmer 4 roky „navyše“. Preto sa netreba báť aj kratšieho spánku, ten môže byť taktiež výdatný.
Menej môže byť viac
Mená ako Edison či Napoleon sú známe azda každému. Obaja spávali údajne len okolo 3-4 hodín denne, aj keď vy to až do takého extrému hnať nemusíte. Možno však ešte stále nepoznáte optimálnu dĺžku spánku vhodnú práve pre vás. Skúste sa k nej dopracovať jeho postupným skracovaním. Dajte si však pozor na nárazové zmeny – spánok skracujte dvakrát týždenne a aj to len po niekoľkých minútach. Telo si tak ľahšie zvykne na menej spánku a po pár týždňoch možno zistíte, že ste v posteli trávili zbytočne veľa času, ktorý sa dá využiť aj aktívnejšie.
Mohlo by vás zaujímať: Prírodné tipy na nespavosť: Vyskúšajte ich a spite ako v bavlnke!
Spite ako v bavlnke
Pred spaním sa vyvarujte cvičenia, ktoré môže organizmus prebudiť. Rovnako si odpusťte aspoň pár hodín pred zaľahnutím jedlo. Tráviaca sústava pracuje pomalšie a ráno sa tak budete cítiť nafúknutí. Dobré je sa aspoň dve hodiny pred spánkom vyhnúť práci na počítači, či sledovaniu televízie. Zatemnená miestnosť je samozrejmosťou, telo v noci produkuje hormóny, ktoré sa tvoria len v tme. Spánok cez deň preto nemá až taký dobrý efekt.
Poruchy spánku
Jednou z nich je nespavosť. Jednorázovo sa s ňou stretol asi každý, pravidelne sa s ňou stretáva okolo 30 % populácie. Deň nebýva príjemný nielen pre nevyspatého človeka, ale aj pre jeho okolie. Podráždenosť, zmätenosť, dokonca aj znížené intelektuálne výkony sú prejavom nedostatku spánku. Ak sa čosi podobné týka aj vás, doktori v špecializovaných spánkových laboratóriách vám môžu pomôcť.
Nezdravé je však aj pridlhé vylihovanie. Malátnosť, či bolesti hlavy môžete pociťovať aj po 12 hodinovom spánku. Pri dlhotrvajúcich problémoch môžu byť dôsledky oveľa závažnejšie. Obezita, srdcovo cievne ochorenia, predpokladá sa aj zvýšená náchylnosť k onkologickým ochoreniam. Spánok preto rozhodne netreba podceňovať. Aj tu teda platí staré známe pravidlo: všetkého s mierou.
Čo na to vedecké výskumy
Dve hlavné časti nášho spánku sa nazývajú REM a non REM fáza. Mozog, či nervová sústava najviac odpočívajú a vyvíjajú sa v REM fáze, tá u malých detí predstavuje až 50 % celého spánku, u starých ľudí už len 15-20 %. Mozog vtedy pracuje intenzívnejšie a počas tohto spánku sa upevňuje pamäť a spracovávajú vnemy z prežitého dňa.
Druhá fáza sa nazýva non REM a tá sa skladá zo 4 častí, v tej prvej človeka veľmi ľahko prebudíte, ak ho zobudíte počas poslednej fázy, bude niekoľko minút dezorientovaný a omámený. Tieto fázy sa celú noc striedajú, jedno striedanie trvá asi 1,5 hodiny, takže za noc sa celý tento cyklus opakuje 4-6 krát.
Mohlo by vás zaujímať: Stop prebdeným nociam: Zaspávajte aj bez počítania ovečiek!
Mozog dobieha zameškané
Vedci zistili, že REM fáza je dôležitá pre ľudí v každom veku. Počas 10 nocí budili sledované osoby hneď po tom, ako upadli do REM fázy. Bežne nastáva počas noci 4-6 krát, ku koncu experimentu však nastupovala až 30 krát za noc – akoby chcel mozog dohnať zameškané. Istá schopnosť doháňania bola pozorovaná aj pri ďalšom pokuse. Keď človek spí 5 nocí po sebe len 4 hodiny denne, tak jednodňový výdatný 12 hodinový spánok výrazne zlepší jeho schopnosti.
Popoludňajšia únava je prirodzená
Ďalší výskum zistil, že je normálne pociťovať popoludňajšiu únavu. Najviac sme unavení medzi treťou a štvrtou hodinou v noci, druhé maximum únavy je medzi jednou a druhou hodinou popoludní. Aj vďaka tomu je u mnohých južanských národov popoludňajšia siesta veľmi obľúbená.
Kratší spánok – dlhší život
Niektoré ďalšie výskumy sledovali vzorku ľudí, pri ktorej sa dokázalo, že ľudia, ktorí spali menej ako sedem hodín, sa dožívali vyššieho veku ako tí, čo si radi pospali dlhšie. Celkovo sa však vedci zhodujú v jednom. Ideálna dĺžka spánku je medzi 7-8 hodinami. Môže to byť u vás ale individuálne. Že ste sa dobre vyspali zistíte tak, že sa ráno zobudíte bez budíka a cez deň nemáte nutkanie piť kávu kvôli tomu, aby vás prebrala. Ešte jedna rada, nebuďte po prebudení zbytočne dlho v posteli, vstaňte hneď ako sa dá, inak si únavu zbytočne predĺžite.
Mohlo by vás zaujímať: Ideálne ráno robí skvelý deň: Prebuďte sa doň bez šoku a svieži ako rybička!
Koľko by som vydržal?
Možno vás zaujíma, ako dlho by sa dalo existovať bez spánku. Všeobecne uznávaným rekordérom je americký študent Andy Gardner. Ten mal v roku 1965 len 17 rokov, no dokázal vydržať bez spánku až 11 dní za sebou. Je možné, že by vydržal ešte viac, experiment bol ale pozastavený pre riziko vyčerpania organizmu. Po tomto výkone si Andy doprial spánok trvajúci 14 hodín a 40 minút, potom sa však vrátil k tradičnému spánkovému režimu. Na záver pridáme pár zaujímavostí zo zvieracej ríše, v ktorej platí rovnica: čím máš menej nepriateľov, tým viac môžeš spať.
- Netopier prespí okolo 20 hodín denne
- Lev si dopraje okolo 13,5 hodiny spánku
- Šimpanz potrebuje asi 9,4 hodiny
- Podobný človeku je krtko s ôsmimi hodinami
- Workoholici asi závidia žirafe, ktorej stačia vraj len dve hodiny spánku
Koľko hodín spánku denne si doprajete vy a ako sa po ňom cítite? Podeľte sa o svoje názory s ostatnými čitateľmi v diskusii a vyhrajte víkendový pobyt alebo niektorú z ďalších cien v našej súťaži. Nezabudnite uviesť platnú emailovú adresu.
Zdieľať na