Hoci Veľká noc stále patrí k obľúbeným sviatkom roka, tradičné zvyky sa už niekoľko rokov z našich domácností vytrácajú. Tento fakt je cítiť najmä v mestách, kde štvordňové voľno ľudia zväčša využívajú na návštevy svojich blízkych či výlety do prírody. Celkom iná situácia nastáva, keď sa vyberiete na vidiek, prípadne do regiónov ako Orava, Liptov a Spiš. Šibačka, oblievačka a kraslice vás však zaručene neprekvapia tak ako tradície za hranicami. Severania, napríklad, riešia vraždy.
Hoci Veľká noc stále patrí k obľúbeným sviatkom roka, tradičné zvyky sa už niekoľko rokov z našich domácností vytrácajú. Tento fakt je cítiť najmä v mestách, kde štvordňové voľno ľudia zväčša využívajú na návštevy svojich blízkych či výlety do prírody.
Celkom iná situácia nastáva, keď sa vyberiete na vidiek, prípadne do regiónov ako Orava, Liptov a Spiš. Šibačka, oblievačka a kraslice vás však zaručene neprekvapia tak ako tradície za hranicami. Severania, napríklad, riešia vraždy.
Veľkonočné zvyky na Slovensku
Keďže Veľká noc je v našich končinách vnímaná najmä ako kresťanský sviatok, zvyklosti doteraz prežívajú hlavne v regiónoch s vyššou hustotou veriacich. Ich slávenie začína už na Zelený štvrtok, pokračuje Veľkým piatkom s prísnym pôstom a vrcholí na Bielu sobotu. Vo Veľkonočnú nedeľu prebiehajú pobožnosti na oslavu zmŕtvychvstania Ježiša Krista, pričom začína hodovanie a ľudová veselica. Na sviatočnom stole zväčša nechýba zemiakový šalát, údeniny, obložené chlebíčky, studené misy, zákusky a koláče.
Predovšetkým mladšia generácia sa najviac teší na Veľkonočný pondelok, ktorý sa nesie v znamení šibania a polievania. Chlapci oblečení v krojoch navštevujú dievčatá, aby ich vyšibali korbáčom z prútia. Všetko, samozrejme, v záujme ich zdravia po zvyšok roka. Nasleduje polievačka – v lepšom prípade vedrami vody, v horšom priamo v studenom potoku. Hrejivým pocitom nežnejšiemu pokoleniu môže byť jedine fakt, že podľa povery budú čisté a krásne až do ďalšej jari.
Veľkonočné tradície vo svete
V krajinách, kde veľkonočné sviatky nemajú duchovný rozmer, vás mnohé tradície môžu poriadne zaskočiť. Preto skôr, ako sa niekam vyberiete na dovolenku, overte si, čo vás v danej destinácii vlastne čaká.
Maďarsko
U našich južných susedov v dávnejších časoch mladé dievčatá končili v rybníku. V súčasnosti však žaburinu nahradila voňavka – túto miernejšiu verziu oblievačky poznáme aj u nás. Veľkonočné vajíčka majú červené kvety na bielom podklade, samozrejmosťou je množstvo vypitej pálenky.
Rakúsko
Dominantou je veľkonočný zajačik, ktorý v noci poschováva v dome a v záhrade kraslice s čokoládovými vajíčkami. Tie na Veľkonočný pondelok deti hľadajú a zbierajú do košíkov. Ide o veľmi podobný zvyk, aký dodržiavajú v Británii či za veľkou mlákou. V Rakúsku však ničím výnimočným nie sú darčeky ako na Vianoce, krstní rodičia navyše svojim krstňatám pribalia aj praclíky.
Rusko
Zaujímavosťou je, že Rusi všetky jedlá počas veľkonočných sviatkov konzumujú studené. Vajíčka pritom maľujú tak, že ich uvaria vo vode s cibuľovými šupkami. Nasleduje hra, v ktorej sa snažia rozbiť súperovo vajíčko bez toho, aby poškodili to svoje. Ak sa im to podarí, môžu si zaželať to, po čom túžia.
Dánsko
Táto tradícia sa zachováva predovšetkým medzi deťmi a patrí k roztomilým aktivitám. Asi dva týždne pred Veľkou nocou si posielajú tzv. „prekáračkové lístočky“. Namiesto podpisu slúžia bodky, ktorých počet je navlas rovnaký ako počet písmen v mene pisateľa. Do obálky však vkladajú snežienky, a tak sa takáto zásielka stáva dokonalým symbolom jari.
Fínsko
Fíni sú na Veľkú noc doslova uletení. V uliciach totiž organizujú niečo ako maškarný bál. Ústredným motívom sú príbehy o čarodejniciach, a tak na verejnosti nechýbajú začiernené tváre a metly. So sebou vraj majú aj kanvice na kávu a vŕbové výhonky.
Grécko: Pre tento balkánsky národ je typické vyhadzovanie džbánov z okien a balkónov. Účelom je, samozrejme, aby sa rozbili. Dôvodom je hluk, ktorý takýmto spôsobom narobia – práve ním chcú vyjadriť radosť zo zmŕtvychvstania Ježiša. Keramické nádoby sú naplnené vodou alebo vínom, aby bol rámus ešte intenzívnejší. Tento zvyk je rozšírený najmä na ostrove Korfu.
Lotyšsko: Dôležitú úlohu zohrávajú takisto vajíčka – nie však len ako dekorácia, ale aj ako pochúťka. Tradíciou je ich vzájomné ťukanie medzi príslušníkmi rodiny. Ak sa škrupina neporuší, znamená to, že sa dožijú vysokého veku. Zvyknú sa však aj veľa hojdať – ide o symbol plodnosti a letnej ochrany pred uštipnutím komárov.
Nórsko: Čerešničkou na torte je jednoznačne Nórsko, kde sa veľká noc točí okolo lúskania záhadných vrážd. Prvé husle preto hrajú detektívky v akejkoľvek podobe – ako filmy, seriály, knihy, články v novinách, či dokonca obaly niektorých potravín. Skúsiť odhaliť páchateľa môžete, napríklad, aj v príbehu, ktorý je vytlačený na škatuli od mlieka.
Zdieľať na