Voltaire mal názory, ktoré dávajú zmysel aj dnes: Čo o jeho živote ešte neviete?

Francois Marie Arouet

wikipedia.org

„Nesúhlasím s tým, čo hovoríte, ale až do smrti budem brániť Vaše právo hovoriť o tom“. Autorom tohto známeho výroku nie je nik iný, ako francúzsky osvietenský dramatik, filozof, spisovateľ a básnik Francois Marie Arouet, známy pod menom Voltaire. Od jeho úmrtia uplynie vo štvrtok 30. mája 235 rokov.

Sloboda nado všetko

Voltairove slová vystihujú jednu z najcharakteristickejších čŕt osvietenstva – kultúrneho, myšlienkového, politického hnutia konca 17. a celého 18. storočia. Osvietenstvo formovalo podobu modernej západnej civilizácie a jeho myšlienkový odkaz pociťujeme dodnes. Nielen Voltaire, ale aj jeho osvietenskí súputnici poukazovali na nevyhnutnú potrebu oslobodiť človeka a jeho myslenie od náboženského, autoritárskeho a politického područia. Vieru v slobodného človeka a jeho rozumových schopnosti pretavili aj do svojho osobného života, ktorý sa často vymykal vtedajším konvenciám.

Rodina? Nič moc

Búrlivý život Voltaira sa začal 21. novembra 1694 v Paríži, keď sa narodil ako piate dieťa do rodiny váženého notára Francoisa Aroueta. Jeho matka Maria Marguerite d’Aumart zomrela keď mal sedem rokov. Voltairov vzťah s otcom a súrodencami nebol príliš vrúcny. Aj preto po štúdiách na jezuitskom kolégiu Ľudovíta Veľkého mal na osobný život Voltaira väčší vplyv jeho krstný otec abbé Chateauneuf. Ten ho uviedol prostredníctvom madame Vinón de Lenclos do vyššej aristokratickej spoločnosti.


Mohlo by vás zaujímať: Najlepšie platený spisovateľ na svete: Toto je on!


Dedičstvo na knihy

Madame Vinón de Lenclos bola taká nadšená jeho básnickým talentom, že mu vo svojom testamente odkázala 2000 libier na knihy. Aristokratická spoločnosť so svojou nadradenosťou voči nižším spoločenským vrstvám začala veľmi rýchlo strácať sympatie mladého Voltaira. Uvedomil si, že vtedajšie spoločenské vzťahy nemajú rozumné základy a nijaký nebeský či mravný zákon ich neospravedlňuje. Začal verejne hlásať, že nie rodová príslušnosť, ale práca, nadanie, vedomosti a osobné vlastnosti by mali určovať miesto človeka v spoločnosti. Jeho spôsob života, názory a odpor k autoritám ho dostali do známeho bastilského väzenia, v ktorom strávil jedenásť mesiacov. Po prepustení sa začal venovať literárnej činnosti. Už jeho prvá divadelná hra Oidupus vyvolala veľký ohlas, ale aj mocenský odpor pre svoj otvorený antiklerikalizmus.

Anglicko ho očarilo

Konflikty s politickou mocou zaviedli Voltaira do Anglicka, ktoré ho fascinovalo svojou, na tú dobu výrazne otvorenou, slobodnou a nábožensky tolerantnou spoločnosťou. V Anglicku sa zoznámil aj s empirickou a liberálnou filozofiou Johna Locka. Tá ho inšpirovala k napísaniu významného filozofického diela Filozofické listy. Tie vzbudili veľký ohlas, ale zároveň ich vládna moc odsúdila ako pohoršujúce, priečiace sa náboženstvu, dobrým mravom i povinnej vážnosti k panujúcej moci. Štátnym rozhodnutím boli Filozofické listy odsúdené na spálenie na hranici, čo sa aj udialo 10. januára 1734. Na autora bol vydaný zatykač a príkaz na vzatie do väzby. Pre obavy z prenasledovania a uväznenia sa uchýlil na zámok Cirey v Champani vo Francúzsku, kde mu útočisko poskytla priateľka markíza du Chatelet. Usilovne pracoval a napísal divadelnú hru Mohamed. Tá mu znova vyniesla nielen úspech, ale aj odsúdenie zo strany cirkvi a absolutistickej moci.


Mohlo by vás zaujímať: Vševidiaci Nostradamus predpovedal smrť kráľa aj nástup Stalina: Čo nás ešte čaká?


Panovníci ho neznášali

V roku 1752 opustil Paríž a odišiel do Pruska. Na dvore pruského kráľa Fridricha II. „sníval platónsky sen“ o harmónii medzi osvieteným panovníkom a filozofom. Sen sa veľmi rýchlo rozplynul, keď Fridrich II. prikázal spáliť jeho knihu Obrany milorda Bolingborka. Po roztržke s kráľom vtedy už 60-ročný Voltaire z Pruska odišiel a usadil sa vo Švajčiarsku. Stal sa z neho jeden z najznámejších vtedajších intelektuálov, humanistov, ochrancov ľudských práv a „obyčajných“ ľudí.

Začiatkom roku 1778 sa vo veku 84 rokov Voltaire vrátil do Paríža, kde následne s veľkým úspechom uviedli jeho divadelnú hru Irena. Krátko na to 30. mája 1778 zomrel.

Zdroj: wikipedia.org, wikipedia.org, TASR

Odporúčame

Pri používaní tejto stránky dochádza k spracovaniu cookies, ktoré nám pomáhajú zvyšovať kvalitu služieb. Spracovaniu cookies zabránite zmenou nastavenia v internetovom prehliadači. Viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close