Zápis do zoznamu svetového dedičstva UNESCO je nielen veľkou poctou, zároveň sa stal synonymom skutočne unikátneho zážitku – či už prírodného, kultúrneho alebo aj v podobe nehmotného bohatstva. Vo svetovom zozname nechýbajú ani slovenské skvosty. Z tých kultúrnych sa môžeme pochváliť hneď šiestimi zápismi. Vyberte sa s nami na cestu slovenskými unikátmi.
Úchvatná Banská Štiavnica
Banská Štiavnica patrí k najkrajším a historicky najzaujímavejším mestám na Slovensku, vďaka čomu sa v roku 1993 spolu s technickými pamiatkami v okolí dostala na významný zoznam. V historickom jadre mesta je až 360 umelecko-historických pamiatok, ktoré sú navyše zasadené do pôvabného horského prostredia Štiavnických vrchov a okolitých tajchov.
Banská Štiavnica je plná renesančných budov, palácov a starobylých meštianskych domov, ku ktorým v 16. storočí pribudol aj Starý a Nový zámok, ktoré sa dnes využívajú ako múzeá. Najviac pamiatok leží medzi Trojičným a Radničným námestím, ktoré oddeľuje gotický kostol sv. Kataríny. Stredoveké banské mesto, v ktorom sa ťažilo zlato aj iné kovy, sa preslávilo aj vďaka Baníckej akadémii, ktorá bola od roku 1762 prvou univerzitou svojho druhu na svete. Veľkým lákadlom je aj baroková Kalvária na okraji mesta, k modernejším pamiatkam patrí Marínin dom – rodný dom lásky básnického velikána Andreja Sládkoviča, ktorý napísal najdlhšiu ľúbostnú báseň na svete. V dome nájdete okrem zážitkového múzea aj unikátnu Banku lásky.
Spišský hrad a jeho okolie
Hradná zrúcanina na vrchole travertínovej kopy Spišský hradný vrch je dominantou širokého okolia a cennou historickou pamiatkou celej krajiny. S rozlohou štyri hektáre patrí medzi najväčšie hradné komplexy v strednej Európe. Spišský hrad tvoria renesančné a gotické budovy, ktoré dali postaviť postupne viacerí panovníci a majitelia hradu. V roku 1780 hradný komplex zničil požiar a Spišský hrad sa postupne menil na zrúcaninu. Úplnému schátraniu zabránili pamiatkari v druhej polovici 20. storočia, kedy začali s náročnou konzerváciou.
Dnes si na hrade môžete obzrieť expozíciu stredovekých zbraní a expozície Spišského múzea. Spišský hrad a kultúrne pamiatky blízkeho okolia (mestečko Spišské Podhradie s typickými renesančno-barokovými meštianskymi domami, cirkevné mestečko Spišská Kapitula a gotický kostol Ducha svätého v Žehre zo 14. storočia) boli zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO v roku 1993. Len rok predtým tu natáčali aj holywoodsky film Dračie srdce.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Vo Vlkolínci akoby zastal čas
Podhorská osada pri Ružomberku plná drevených zrubových domčekov sa na zoznam UNESCO zapísala v roku 1993. Vo Vlkolínci akoby zastal čas, všetko je tu zachované takmer v takej forme, ako to bolo v polovici minulého storočia. Roľnícky dom, drevená zrubová zvonica, Kostol Navštívenia Panny Márie, koliba s tradičným vybavením, škola či drevená rumpáľová studňa sú postavené tradičným liptovským štýlom z otesaných kmeňov ihličnatých stromov na kamennej podmurovke, strechy sú tiež pokryté drevenými šindľami.
Vlkolínskym unikátom je farebný vápenný náter. V dedine, ktorú kedysi obývali pastieri, želiari a drevorubači, stále žije zopár stálych obyvateľov. Okolie Vlkolínca tvoria ovocné záhrady, terasové políčka a lúky posiate drevenými senníkmi – tzv. štály. O kúsok ďalej sa dá vybehnúť do lesov aj na svahy Veľkej Fatry.
Mohlo by vás zaujať: Čo má spoločné John Lennon a slovenský Bardejov? Budete prekvapení, mesto ukrýva unikát!
Bardejov skrýva urbanistickú kuriozitu
Bardejov, ktorý sa na zoznam UNESCO dostal v roku 2000, býva označovaný aj za pýchu Šariša. Typickejším prívlastkom je však „najgotickejšie mesto Slovenska“. Jeho dominantou je Radničné námestie, ktoré obkolesuje 46 farebných meštianskych domov na úzkych stredovekých parcelách. Uprostred sa vyníma Bazilika Minor sv. Egídia s dvomi zvonmi Ján a Urban. Z jej veže sa núka najkrajší výhľad na mesto. Za návštevu stojí aj Katov dom (bývalé sídlo mestského kata s väznicou a mučiarňou, ku ktorému v roku 2016 pribudla aj socha), historická radnica či zachovalé mestské hradby s baštami.
V blízkosti mestského centra sa nachádza dnes už urbanistická kuriozita východného Slovenska – jediný čiastočne zachovaný súbor bývalých židovských kúpeľov a synagóga z 18. storočia, ktoré vybudovali podľa talmudistických predpisov.
Drevené kostoly Karpatského oblúka
Rímsko-katolícke kostoly v Hervartove a Tvrdošíne, evanjelické artikulárne kostoly v Kežmarku, Leštinách a Hronseku a gréckokatolícke kostoly v Ladomirovej, Bodružale a Ruskej Bystrej – to je osem drevených chrámov na severovýchode Slovenska, ktoré boli v roku 2008 zapísané na zoznam UNESCO. Najstaršie z nich pochádzajú zo 16. storočia, najmladšie z 18. storočia a reprezentujú symbiózu kresťanstva a ľudovej architektúry, skĺbenú s profesionálnym majstrovstvom tvorcov. Z niekdajšieho počtu okolo tristo drevených sakrálnych stavieb sa ich dodnes na Slovensku zachovalo len okolo päťdesiat. Všetky sú jedinečné svojou kombináciou prvkov latinského a byzantského štýlu.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Levoča a pôvodné meštianske domy
Keď sa povie Levoča, mnohým sa vybaví najmä Dielo Majstra Pavla z Levoče, ale aj Levočská biela pani. Niekdajšia metropola starobylého Spiša sa na zoznam UNESCO dostala v roku 2009. Za jej hradbami sa v súčasnosti nachádza vyše tristo kultúrnych pamiatok. Jednou z nich je aj Hlavný oltár v Chráme sv. Jakuba, ktorý je najvyšším oltárom svojho druhu na svete (18,62 m). Vyrezal ho Majster Pavol z lipového dreva začiatkom 16. storočia. Chrám leží na námestí, ktoré lemuje vyše 50 pôvodných meštianskych a patricijských domov. Patrí k nim Thurzov dom, Krupekov dom s renesančnými fasádnymi maľbami či dom Majstra Pavla s múzeom. Zastaviť sa oplatí aj pri klietke hanby zo 16. storočia.
Levoča je známa aj vďaka pútnikom, ktorí každý júl vystupujú na Mariánsku horu k Bazilike Navštívenia Panny Márie. Mimochodom, Júlia Géciová-Korponaiová, známa ako Levočská biela pani, prvá žena v uhorských dejinách, ktorá sa dopustila vlastizrady a ktorú ako 25-ročnú popravili, bola údajne nevinná. Potvrdili to najnovšie bádania historikov. Možno práve pre túto krivdu blúdi Júlia po nociach malebnou Levočou.
Zdieľať na