„Bola to veľká família, stále sa u nich niečo dialo. Aj keď podľa ženiných spomienok to najprv bola radosť, smiech, pohoda, ktoré neskôr vystriedala atmosféra hádok a výčitiek. Ivetina mama sa rada a často na niečo sťažovala. Striedala to so sebaľútosťou, najmä ak jej niečo nebolo po vôli. A to bolo skoro vždy.“
Správanie ľudí, ktorí sa na všetko sťažujú, je vraj nákazlivé. Ak aj svojich blízkych nenakazia, minimálne im vedia poriadne strpčiť život.
Zdieľať na