Výsledky nového prieskumu: Tieto problémy trápia starších Slovákov najviac

Zopäté ruky

photl.com

Sociálno-ekonomická situácia po odchode z trhu práce na Slovensku nie je veľmi priaznivá. Priemerný dôchodok sa pohybuje u mužov na úrovni 400 eur a u žien iba mierne prevyšuje 300 eur.

„Ženy v staršom veku sú väčšmi ohrozené chudobou: vo vekovej skupine 65+ bolo riziko chudoby žien v porovnaní s mužmi takmer 2,5-krát vyššie. Riziko chudoby dôchodkýň je takmer dvakrát vyššie ako riziko chudoby dôchodcov,“ uviedla na dnešnej tlačovej konferencii Inštitútu pre verejné otázky (IVO) sociologička Zora Bútorová. „Oproti roku 2000 sa výrazne zvýšila miera zamestnanosti žien i mužov vo veku 55-59 rokov i 60-64 rokov. U žien bol dynamickejší nárast zamestnanosti vekovej skupiny 55-59; u mužov vo veku 60-64 rokov,“ doplnila sociologička.


Tiež by vás mohlo zaujať: Nový dobrovoľnícky projekt sa blíži: Seniori budú pomáhať seniorom


Tieto zistenia vyplývajú z polročného výskumu Starší vek a ľudské práva: silnejšia participácia, menej diskriminácie, ktorý IVO dokončil v marci 2012. „Projekt využil na zber údajov štyri komplementárne metódy: kvalitatívny výskum metódou skupinových diskusií s ľuďmi v preddôchodkovom veku a v dôchodkovom veku; hĺbkové individuálne rozhovory s aktívnymi staršími ľuďmi; reprezentatívny výskum typu omnibus na vzorke dospelej populácie od 18 rokov; exkluzívny reprezentatívny výskum na vzorke ľudí vo veku 45 – 64 rokov,“ vysvetlila Bútorová. Cieľom výskumu bolo priniesť nové poznatky o životnej situácii starších ľudí, vrátania mapovania problémov s diskrimináciou, spoznať názory na postavenie a práva starších ľudí a analyzovať pripravenosť verejnosti, ale aj ľudí v staršom veku akceptovať model aktívneho starnutia.

Hodnotou, ktorá sa v sociologických prieskumoch dlhodobo umiestňuje u starších ľudí na popredných miestach, je zdravie. „V skupine 45-54-ročných ohodnotilo svoje zdravie ako veľmi alebo skôr dobré 58,3 percenta; v staršej skupine 55-64-ročných ich bolo 37,5 percenta; pri veku nad 65 rokov len 14,9 percenta,“ konštatuje sociologička Jarmila Filadelfiová. Od veku 45 rokov sa podľa nej zvyšuje aj výskyt chronických či dlhotrvajúcich ochorení až nad hranicu 60 percent. Často sú to alergie alebo iné dlhodobé choroby, ktoré človeka pri bežných činnostiach zásadne neobmedzujú. Výrazne obmedzujúcimi chorobami trpí šesť percent ľudí v skupine 45-54 rokov a takmer deväť percent v skupine 55-64 rokov.

Verejnosť považuje postavenie starších ľudí vo všeobecnosti za horšie ako u mladšej generácie. „Za najzávažnejšie problémy starších ľudí verejnosť pokladá životnú úroveň, sociálne a dôchodkové zabezpečenie (59 percent), zdravotnú starostlivosť (50 percent), diskrimináciu v práci a zamestnaní (22 percent); nerešpektovanie potrieb starších ľudí a diskrimináciu (22 percent); kriminalitu páchanú na starších ľuďoch (14 percent); ich spoločenskú marginalizáciu a vyradenie zo života (14 percent) a nedostupnosť sociálnych služieb (10 percent),“ zhrnula Bútorová.


Tiež by vás mohlo zaujať: Finančné stratégie na slušný dôchodok: Ako sa pripraviť na starobu?


Za posledné roky podľa nej vzrástla tolerancia voči diskriminácii starších ľudí na základe veku, čo možno pravdepodobne pripísať rastu nezamestnanosti. „Rozšírila sa neoprávnená predstava, že starší pracovníci predstavujú na trhu práce konkurenciu pre mladších,“ upozorňuje sociologička. Diskriminačné správanie je podľa nej často tolerované či považované za normálne – a to „napriek pomerne dobrej legislatíve“.

Spomedzi rozličných foriem diskriminácie ľudia vo veku 45-64 rokov najčastejšie zažívajú nespravodlivý prístup vedúceho; ohováranie, podpichovanie, zosmiešňovanie zo strany kolegov či kolegýň; nespravodlivosť pri prijímaní či prepúšťaní zo zamestnania; znevažujúci prístup a podceňovanie zo strany mladších kolegov či kolegýň. „Všetky tieto diskriminačné situácie respondenti častejšie vidia okolo seba, než by ich zažívali osobne. Väčšina ľudí vo veku 45-64 je presvedčená, že starší ľudia nedostatočne obhajujú svoje práva (73 percent), pričom ich aj nedostatočne poznajú (68 percent),“ uzatvára Bútorová.

Hoci rok 2012 vyhlásila Európska komisia za Európsky rok aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami, je podľa IVO chápanie konceptu aktívneho starnutia na Slovensku pomerne hmlisté. „Až 47 percent respondentov z celej populácie či 41 percent respondentov vo veku 45-61 vôbec tento pojem nepoznalo,“ uviedla Bútorová.


Tiež by vás mohlo zaujať: Predčasný starobný dôchodok: Kedy naň máte právo a čo všetko potrebujete


Väčšina ľudí vo veku 45-64 sa podľa výskumu IVO zaujíma o celoštátnu politiku (69 percent). Najvyšší záujem prejavujú ľudia s vysokoškolským vzdelaním (81 percent) a pracujúci dôchodcovia (89 percent) – najmä v kontraste s nezamestnanými (53 percent) a s nepracujúcimi dôchodcami (62 percent). Podobné rozdiely sa prejavujú i v prístupe ku komunálnej či medzinárodnej politike.

Občianska participácia je u pracujúcich dôchodcov spravidla vyššia ako u nezamestnaných, nepracujúcich dôchodcov. „Medzi mimopracovnými aktivitami ľudí vo veku 45-64 rokov sú z hľadiska frekvencie dominantné najmä dve: sledovanie elektronických médií (TV, rozhlas) a práce v domácnosti. Najzriedkavejšia je verejná a politická aktivita, ako aj dobrovoľnícka a verejnoprospešná činnosť,“ uzatvára Bútorová.

Zdroj: photl.com, photl.com, TASR

Odporúčame

Pri používaní tejto stránky dochádza k spracovaniu cookies, ktoré nám pomáhajú zvyšovať kvalitu služieb. Spracovaniu cookies zabránite zmenou nastavenia v internetovom prehliadači. Viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close