Za psychické problémy sa mnohí hanbia: Čo robiť pre vhodnú psychohygienu človeka?

Žena

gettyimages

Zhon a stres, ktorý vyplýva z uponáhľaného života v 21. storočí sa čoraz častejšie prejavuje aj na celkovom psychickom zdraví Slovákov. Napriek tomu, že hovoriť o duševných poruchách je stále menšie tabu, pacienti sa často za svoje trápenia hanbia. Čo robiť, aby boli čo najmenšie a aby sme mohli pokojne existovať bez veľkých ťažkostí?

Tak ako sa človek stará o svoje telesné zdravie, mal by sa starať aj o to duševné. To hovorí prezidentka Slovenskej psychiatrickej spoločnosti Ľubomíra Izáková. Poukazuje na mimoriadnu dôležitosť psychohygieny pre bezproblémové fungovanie človeka.

Ďalej hovorí, že najmä pri sedavom zamestnaní, v ktorom človek namáha psychiku, je vhodné sa aspoň mimo práce viac pohybovať a tráviť čas vonku. Ten, kto pracuje fyzicky, by sa zase po práci mal venovať svojej duši. Dôležitá je zdravá rovnováha.

Nezabúdajte na oddych

Človek, ktorý chce mať zdravú psychiku, by podľa Izákovej v prvom rade mal mať dostatok spánku. „Po zobudení treba naštartovať deň v pokoji. Ak pracujem a som plne zaťažený, treba si robiť pracovné prestávky,“ pripomína psychiatrička.

Tie by sa však nemali využívať na ďalšiu prácu, ale napríklad na krátky rozhovor. „Stačí päť minút s kolegom či s kamarátom. Treba rozprávať a rozmýšľať o niečom inom ako o práci a dovoliť psychike relaxovať,“ doplnila. S tým súhlasí aj predseda výboru Slovenskej psychiatrickej spoločnosti Marek Zelman: „Dostatok komunikácie s prežívaním bežnej ľudskej blízkosti je dôležitý. Tento pocit sa však len veľmi ťažko dá získať napríklad na sociálnych sieťach.“ dodal.


Mohlo by vás zaujímať: Psychické problémy, priberanie, únava: To sú znaky chýbajúceho jódu vo vašom tele


Istá miera striedmosti

Po práci si tiež treba odpočinúť a dbať na zásady zdravého životného štýlu. K základným preventívnym opatreniam podľa Zelmana patrí najmä vyhýbanie sa dlhodobému preťaženiu, snaha o vyváženie negatívnych zážitkov príjemnými rekreačnými, športovými, kultúrnymi, duchovnými či inými aktivitami či istá miera striedmosti.

 „Treba dbať aj na zdravé stravovanie. Správnou súčasťou zdravej životosprávy určite nie sú alkoholové excesy a drogy,“ doplnila Izáková. Ľudia by podľa nej nemali z posledných síl do noci pracovať, ale dopriať si aj relax. Zdôrazňuje, že život si treba spríjemniť a hľadať pozitívne emócie.

Za problémy sa ľudia hanbia

Psychické poruchy negatívne ovplyvňujú aj telo. Riaditeľ občianskeho združenia Liga za duševné zdravie SR Martin Knut upozorňuje, že podľa Svetovej zdravotníckej organizácie sa psychické problémy dostali pred onkologické ochorenia v rebríčku stavov, ktoré diskvalifikujú ľudí z pracovného života.

Duševné poruchy sú však stále poznačené veľkou stigmou. „Ak majú ľudia problém s duševným zdravím, hanbia sa a taja to. Až dve tretiny tých, ktorí by mali dostať pomoc, sa neliečia. Nezostaňme ľahostajní k druhým a zaujímajme sa o duševné zdravie,“ pripomína Knut.


Mohlo by vás zaujímať: Necítite sa zdravo a fit? Možno stačí zmeniť pár maličkostí


Pomáhajú i osvetové kampane

Spomedzi duševných porúch na Slovensku dominujú afektívne poruchy, predovšetkým depresia. Podobná situácia podľa Mareka Zelmana existuje vo všetkých rozvinutých krajinách. Zaznamenaný počet ľudí s duševnými poruchami na Slovensku v posledných rokoch narástol. „Časť tohto vzostupu je na vrub lepšiemu prístupu k liečbe. Súvisí s tým, že sa postupne strácajú bariéry pred návštevou psychiatra vďaka osvetovým kampaniam, zlepšujú sa možnosti diagnostiky duševných porúch a rozširujú sa možnosti ich bezpečnej liečby,“ povedal.

Dlhodobé pôsobenie stresu

Za vzostupom počtu ľudí trpiacich duševnými poruchami vidí Zelman aj nárast psychosociálnej záťaže, ktorú nám prináša 21. storočie. „Nejde ani tak o jednorazové negatívne životné udalosti, no skôr o kumuláciu a dlhodobé pôsobenie stresu. Toto má vplyv na postupné zvyšovanie počtu ľudí trpiacich depresiou a afektívnymi poruchami,“ povedal. Tretím významným faktorom pri vzostupe počtu ľudí s duševnými poruchami je podľa Zelmana starnutie populácie, ktoré prináša nárast počtu ľudí trpiacich duševnými poruchami typickými pre vyšší vek, najmä demenciami.

Psychiatrická liečba podľa Zelmana zaznamenala v posledných 20 rokoch na Slovensku významný pokrok. „V súčasnosti máme k dispozícii celú paletu účinných a podstatne bezpečnejších liekov pre liečbu väčšiny duševných porúch. Bohužiaľ však pri mnohých z nich liečba trvá dlhodobo, ak nie celoživotne,“ povedal.


Dbáte o vlastnú psychohygienu? Napíšte ostatným čitateľom do diskusie pod článkom.

Zdroj: gettyimages, gettyimages, Milan, TASR, SITA
Odporúčame