Boží bič, ako sa v niektorých končinách Slovenska repíku hovorí, je ľudstvu známy už tisíce rokov. Podľa historických prameňov využil liečivú silu tejto rastliny už kráľ Mitridat Eupator z Pontu, ktorý vládol do roku 64 pred Kristom.
V dobách, keď ešte ľudstvo verilo na čarodejnice, zlých duchov, mágov a škriatkov, mal ich pred čarami a kliatbami chrániť práve repík lekársky. V období staroveku ho nechávali lúhovať vo víne, ktoré potom používali ako prostriedok proti hnačke. Aktuálne patrí medzi liečivé rastliny, ktoré sú nápomocné pri riešení mnohých zdravotných ťažkostí a rozhodne by nemal chýbať v žiadnej domácej lekárničke. Z repíka možno pripraviť zápar, kúpeľ, tinktúru i masť.
Vzhľad a výskyt
Repík lekársky (Agrimonia eupatoria) patrí do čeľade ružovitých. Je to trvácna bylinka, ktorá môže dorásť až do výšky jedného metra. Charakteristické sú pre ňu jemnučké chĺpky a malé žlté kvietky, ktoré nemajú viac ako centimeter. Ak k repíku privoniate bližšie, pocítite jemnú jablkovú arómu, z ktorej sa môžete tešiť hlavne v čase kvitnutia (jún až august). Repík obľubuje slnečné miesta, a teda ho možno nájsť na kopcoch, lúkach, pri cestách i čistinkách a na okrajoch lesov. Zbiera sa zväčša v júli a auguste.
Mohlo by vás zaujímať: Zapchatý nos či boľavé hrdlo? Rady starých mám zaberú!
Ako postupovať pri zbere?
Ak ste mali to šťastie a chodili repík zbierať s mamou či starou mamou, potom určite viete, že bylinkárky si túto rastlinu veľmi cenili. Táto skutočnosť sa odzrkadlila aj pri zbere, pretože repík sa nesmie trhať. Ak to urobíte, porušíte jeho korene a uhynie. Preto sa odporúča nožničkami, kosákom či nožom oddeliť vňať aj s prízemnými lístkami, ale bez zdrevnatených častí (max. hrúbka by mala byť 5 mm).
Treba tak, samozrejme, urobiť v čase, keď ešte len začína kvitnúť. Vtedy má najviac pozitívnych účinkov. Sušíme ho na suchom, tmavom a dobre vetranom mieste, pretože má sklon vlhnúť, čím dochádza k jeho znehodnoteniu. Neodporúča sa presiahnuť teplotu 35 stupňov Celzia. Skladuje sa v plátenom či papierovom vrecku na suchom a tmavom mieste.
Obsah rastliny
Repík lekársky je bohatý na triesloviny, silice, flavónové farbivá, fytocidné látky, kyselinu kremičitú, flavonoidy (quercetín), vitamíny C a K, vitamíny skupiny B, saponíny a ďalšie.
Mohlo by vás zaujímať: Bolesti hrdla? Porazte ich liekmi z lekárne aj od matky prírody!
Vonkajšie použitie ako obklad, kúpeľ či masť
- zle hojace sa rany, akné, ekzémy, popáleniny, odreniny
- kŕčové žily a hemoroidy
- bolesti kĺbov, krížov a reuma
Vnútorné použitie vo forme čaju či kloktadla
- vredy žalúdka, dvanástnika a predkolenia
- hnačka, zapálený žlčník, žlčníkové kamene
- ťažkosti s pečeňou
- dýchacie cesty (ťažkosti s hlasivkami, zapálené mandle, silná nádcha)
- málokrvnosť (na tento účel sú vhodné najmä listy)
- problémy s močovým ústrojenstvom
- ťažkosti s látkovou výmenou
Mohlo by vás zaujímať: Klystír ako forma liečby aj očisty: Čo všetko o ňom musíte vedieť?
Ako si pripraviť repíkový čaj?
Pri vyššie uvedených ťažkostiach sa odporúča piť repíkový čaj 2-3 razy denne po dúškoch. Pripravíme ho z jednej čajovej lyžičky repíka, ktorú zalejeme štvrť litrom vody. Necháme krátko lúhovať, precedíme a podávame.
Tinktúra z repíka lekárskeho
Tinktúra je vhodná na vnútorné použitie, pričom sa užíva po kvapkách. Možno ju však použiť aj zvonku na natieranie problematických miest alebo na obklady. Na prípravu potrebujeme nasekanú vňať repíka, ktorou naplníme fľašu. Celé to zalejeme 40-percentným žitným alebo ovocným liehom. Fľašu treba dokonale uzatvoriť a skladovať pri teplote okolo 20 stupňov Celzia na slnečnom mieste asi 14 dní. Potom sa tinktúra precedí a naleje do fľaštičky, kde bude pripravená na použitie.
Pri akých zdravotných ťažkostiach sa vám najlepšie osvedčil repík lekársky? Napíšte ostatným čitateľom v diskusii.
Zdieľať na