Zdravotní klauni z o. z. ČERVENÝ NOS Clowndoctors prichádzajú do nemocníc s cieľom vyčariť úsmev na tvárach detí. Niekedy ich však omnoho viac potrebujú rodičia malých pacientov. Svoj príbeh nám rozpovedala zdravotná klaunka Jaroslava Hatiarová alias primárka De Mencia.
Spievanie, ukulele, bublinky, usmiate asi 4 mesačné dievčatko na JIS-ke a vedľa neho mamina, držiaca knižku, v korej má založený prst. Na prvý pohľad normálna izba, bežná situácia. Želáme mamine, nech čo najskôr idú domov. Mamina sa usmieva, my odchádzame. No čím sme bližšie k dverám a hudba sa stišuje, tým je mama smutnejšia. Už mi z dverí trčí len hlava, keď v tom sa niečo v mame zlomí a začne bez zábran plakať. Úplne stuhnem, je to veľmi zvláštny pocit. Ani na sekundu nezaváham, vrhnem sa k nej a objímem ju. Ona prijme moje objatie. Snažím sa ju utešiť: „ nebojte sa, o chvíľu pôjdete domov…“ ona ma neprestáva objímať a povie: „áno, ale čo potom?“
Všimnem si knižku s mnohými záložkami, ktorú tak poctivo číta.
„Život s diabetom.“ Zrazu mi je všetko jasné. Pozrela sa na mňa a vedela, že už viem, čo tým myslela.
„Nebojte sa, medicína ide veľmi rýchlo dopredu. To zvládnete! Veď sú aj oveľa horšie veci…“ vravím jej, a ona prikyvuje hlavou položenou na mojom ramene. Cítim, ako sa mi úplne odovzdala a ako potrebovala s niekým zdieľať túto svoju bolesť a tým sa jej aspoň čiastočne zbaviť. Zrazu začína dýchať oveľa pokojnejšie a už neplače. Pomaly ju púšťam a pozrieme sa na seba. Našla opäť silu bojovať ďalej. Lúčime sa, no teraz je atmosféra v miestnosti úplne iná. Malá sa stále usmieva, mama ju drží za malú rúčku cez medzeru medzi železnými tyčkami jej postieľky. V jej pohľade je obrovská vďaka a odhodlanie byť pre malú čo najväčšou oporou.
Je to tak. Niekedy nás rodičia potrebujú viac ako deti. Som veľmi šťastná, že som bola v nemocnici práve v tento deň a že som mohla pomôcť tejto mame v jej ťažkom boji.
Viac informácií o zdravotných klaunoch nájdete na www.cervenynos.sk.
Zdieľať na