Dnes je žehlička neodmysliteľný domáci pomocník. Kedysi však jej použitie bolo spojené s dlhou prípravou na žehlenie a samotná činnosť bola pre domáce panie skôr trápením. Ako si razila žehlička cestu dejinami, na to sa pozrieme v nasledujúcich riadkoch.
Najstarším spôsobom bolo používanie studených žehličiek, dnes by sme ich nazvali skôr akýmisi hladítkami. V starovekom Egypte boli najpoužívanejšie hladítka z dreva alebo kostí. Čiastočne dokázali odevy vyrovnať, postupom času však ľudstvo zistilo, že oveľa lepšie výsledky dosiahnu v prípade, keď je hladítko nahriate na vysokú teplotu.
Horúci zázrak
Nahrievanie hladítok má svoje korene v období približne 200 rokov pred naším letopočtom v Číne. Budúce žehličky boli vyrobené prevažne z bronzu a medi a ich spodná strana sa nahrievala uhlím alebo rozpáleným pieskom. Na vrchnej strane bola rukoväť a svojim tvarom pripomínali dnešnú kelňu, murársku lyžicu, prípadne bola rukoväť priamo na vrchnej strane.
Častokrát boli tieto predchodkyne dnešných žehličiek hotovými umeleckými dielami s bohatou výzdobou. Takýto jednoduchý systém nahrievania postačoval celé stáročia, až do objavenia mandlu. Išlo o valčeky, pomocou ktorých sa bielizeň dokázala vyrovnať. Prvé krabicové mandle však boli veľmi náročné na obsluhu, kvôli značnej hmotnosti boli potrebné aspoň dve osoby.
Mohlo by vás zaujať: Kupujete žehličku? Poradíme, ktorá je pre vás najlepšia
Žehlenie alebo posilňovanie?
Žehličky aj tvarovo podobné tým dnešným sa začali rozvíjať až v 16. storočí. Zo železa ich vyrábali kováči. Spodná platňa sa nahrievala na otvorenom ohni, no pred tým ju bolo potrebné poriadne očistiť. Neutretá platňa totiž nechávala na oblečení špinavé stopy. Samotné žehlenie sa však dalo považovať za športový výkon. Takéto žehličky vážili dnes už nepredstaviteľných 8 kg, čo je poriadna hmotnosť pre každú domácu pani.
Žehličky starých mám
Aby sa predišlo znečisťovaniu šatstva, začali sa vyrábať žehličky s horúcim jadrom. Do dutej časti v žehličke sa zasunul horúci kus železa, ktorý teplo prenášal na jej spodnú platňu. Tá bola horúca a zároveň aj čistá. Ďalším krokom vo vývoji boli žehličky, ktoré možno poznáte z pôjdov starých mám. Žehličky s vlastným zdrojom tepla, ktorým bolo žeravé uhlie. Veľkou výhodou bola možnosť prakticky časovo neobmedzeného žehlenia, keďže len nahriate platne rýchlo chladli. Nevýhodou bolo nebezpečenstvo, ktoré prináša otvorený oheň. Neraz zo žehličky vypadol uhlík, ktorý v lepšom prípade oblečenie len poškodil, v horšom úplne zničil.
Zlom vďaka žene
Materiály ako bronz či mosadz sa stávali postupne zastaralé. S príchodom liatiny sa otvárali možnosti pre nové alternatívy zdrojov tepla. Stretnúť sme sa mohli so žehličkami na plyn, benzín, petrolej či lieh.
S jedinečným patentom vo svete žehličiek prišla žena – Mary Florence Pott, ktorá roku 1871 urobila veľký krok vpred. Prišla so železnou nahrievacou žehličkou, ktorá mala odnímateľné držadlo. Stačilo si tak nahriať platne, nasadiť rúčku a začať žehliť. Ak platňa ochladla, stačilo prehodiť rúčku na druhú platňu. Na pohľad jednoduché, ale pritom geniálne riešenie. Výhodou bola nízka obstarávacia cena a v miestach, kde ešte nebola rozvinutá elektrická energia, sa táto žehlička tešila mimoriadnej obľube.
Mohlo by vás zaujať: Lexikón prania: Čo prezrádzajú grafické symboly na visačkách oblečenia?
Elektrická je lepšia
Elektrina sa vo svete žehličiek dostala k slovu až v roku 1882. Takáto elektrická žehlička sa však nerozvíjala podľa predstáv. Cestu do väčšiny domácností si našla až po vojne. O niekoľko rokov neskôr sa do nej pridala dnes už samozrejmosť – termostat. Jeho úlohou je udržiavať zvolenú teplotu na konštantnej hodnote. Postupom času zmizli z trhu aj žehličky so špeciálnym účelom napríklad na kravaty či punčochy. Aj s príchodom moderných textílií sa dnešná žehlička dá považovať za najuniverzálnejšiu.
Dnešným trendom sú naparovacie žehličky, ktoré navlhčujú bielizeň a uľahčujú tak proces žehlenia. Práve tieto zaujímajú dominantné postavenie na trhu. Nájsť sa však ešte stále dajú aj klasické suché žehličky, ktoré pre niekoho môžu byť výhodnejšie, predovšetkým pre nenáročnú údržbu a nízku obstarávaciu cenu.
Radosti dnešných žien
V porovnaní s minulosťou sa dá s istou dávkou nadhľadu označiť dnešné žehlenie ako zábavné. Dlhé minúty nahrievania žehličky, rýchle prežehlenie kým je platňa horúca a znova nahrievanie. Mnoho z nás by na podobné trápenia dnes už nemalo nervy. O to vďačnejší by sme mali byť za dnešné vymoženosti, ktoré nám uľahčujú každodenný život. A spomínaná žehlička je jednou z nich.
Používate žehličku? Ktorá vám vyhovuje viac – naparovacia alebo klasická? Poraďte ostatným čitateľom v diskusii a získajte víkendový pobyt alebo inú z cien v našej súťaži. Nezabudnite uviesť platnú emailovú adresu.
Zdieľať na