Zmáha vás vyčerpanosť a nič vás neteší? Možno máte syndróm vyhorenia

Ľudia

freedigitalphotos.net

Máte pocit, že vás nič nebaví, celkom vás pohltila únava, depresívne stavy, alebo sa vám dokonca zdá, že ste stratili zmysel života? Nebagatelizujte to – môže ísť o naozaj vážny psychický stav, vo svete známy ako „burnout“ syndróm, resp. vyhorenie. Ako ho rozoznať a v čom sa odlišuje od depresie?

Telesné, duševné, aj citové vyčerpanie

V stave vyhorenia sa človek cíti zle po všetkých stránkach. „V literatúre je „burnout“, teda vyhorenie, formálne definované a subjektívne prežívané ako stav telesného, citového a duševného vyčerpania, spôsobeného dlhodobým pobývaním v situáciách, ktoré sú emocionálne mimoriadne náročné,“ vysvetľuje psychológ PhDr. František Skokan z ambulancie klinickej psychológie Fesko v Žiline. Človek sa teda necíti zle len psychicky, ale pripájajú sa aj telesné problémy, napr. v niektorých prípadoch aj neschopnosť ráno vstať z postele.


Mohlo by vás zaujať: Chodíte s nechuťou do práce? Možno trpíte syndrómom vyhorenia!


Trpia ním najmä tí, čo pomáhajú

Podľa odborníka na psychológiu sa tento problém často vyskytuje hlavne v pomáhajúcich profesiách, kde je najviac emočného a citového vypätia a následného vyčerpania, teda napríklad u lekárov, zdravotných sestier či učiteľov, ale napríklad aj u psychológov. Vyhorieť však môže pokojne aj predavačka, sekretárka, robotník za pásom, či žena v domácnosti. Jednoducho každý, ktorý oduševnene vykonáva svoju prácu, avšak tá mu neprináša výsledky podľa jeho predstáv, resp. nie je dostatočne ocenený, alebo je pod veľkým psychickým tlakom, či v začarovanom kruhu dennodenného stereotypu.

Keď vás už nič neteší

Syndróm vyhorenia sa spája najmä so stratou nadšenia pre vec, či napríklad povolanie, pre ktoré ste sa kedysi nadchli a chceli ho poctivo vykonávať. Avšak kombináciou viacerých faktorov pochádzajúcich z okolia sa môže stať, že prestanete pociťovať radosť z toho, čo robíte a začnete o sebe pochybovať. „Syndróm vyhorenia postihuje celého človeka, teda aj dušu aj telo. Z toho vyplýva, že prejavy sú vo všetkých oblastiach správania a konania. Takýto človek prestáva mať záujem aj o veci, ktoré mu predtým robili radosť, pociťuje výraznú únavu, neschopnosť pohnúť sa z miesta, beznádej, teda „došlo mu palivo“, objasňuje podstatu vyhorenia odborník na psychológiu PhDr. František Skokan zo Žiliny.


Všetko pre zdravé telo a dušu nájdete na www.vysetrenie.sk


Nemýľte si vyhorenie s depresiou

Koľkokrát ste už od kolegov počuli vety ako napríklad: Ja to nezvládam, mám toho vyše hlavy, alebo mám „depku“? Možno to neboli len prázdne frázy, ale skutočné volanie o pomoc. Ako však rozoznať bežnú depresiu od závažnejšieho vyhorenia? Psychológ rozlišuje: „Často sa jednotlivé prejavy môžu prelínať s depresívnou poruchou a s celou škálou psychosomatických ochorení. Pochopiť rozdiel medzi vyhorením a depresívnou poruchou je záležitosť stanovenia diagnózy, preto je potrebné zájsť za odborníkom. Je dôležité nezamieňať si symptómy – prejavy už s chorobou alebo poruchou (súborom symptómov). My sami si často subjektívne priradíme určitý stav jednoducho tým, že si povieme, že máme depku, namiesto toho, aby sme si povedali, že sme unavení, neoddýchnutí, chýba nám relax. Často je to preto, že okolie akoby nechcelo prijať, že niekto je unavený a lepšie reaguje na to, že máme depku. Znie to už chorobnejšie ako „len to“, že sme unavení.“

Dá sa vyhorenie potlačiť?

Podľa psychológa sa vyhorenie nedá potlačiť. Ak už nastúpi, vyžaduje si to dlhodobé liečenie, pokojne aj PN. Dôležité je, aby sa každý naučil dopredu rozkladať svoju energiu vo fáze výdaja. Každý zároveň potrebuje aktivity, ktoré mu pomôžu vytvárať zásobáreň novej energie, resp. paliva. „Je neskoro začať zháňať uhlie do domácnosti, keď sú už silné mrazy. Ak sa chceme pripraviť na zimu, musíme palivo zabezpečovať už v lete, najneskoršie na jeseň. Toto isté platí aj pre človeka. Čo sa týka pomáhajúcich profesií je to tak, že ak chcem niečo dávať, musím to mať, nemôžem ísť na dlh,“ objasňuje PhDr. Skokan.

Je teda potrebné, aby ste neustále mysleli aj na seba, na uspokojovanie svojich záujmov, potrieb, vo voľnom čase sa venovali relaxácii a oddychu. Podľa psychológa je dôležité dať si pozor aj na to, aby ste trávenie voľného času nebrali ako nejakú súťaž, alebo výkon: „Veľmi opatrný by som bol aj pri tom, že voľný čas treba tráviť aktívne, pod aktivitou sa dá totiž rozumieť aj obyčajné „ničnerobenie“ alebo spánok.“


Mohlo by vás zaujať: Koniec nervozite a depresiám: Tieto bylinky vám pomôžu možno viac ako lieky


Často ho maskujú iné ochorenia

Podľa odborníka je hlavný dôvod, prečo vyhorením trpí čím ďalej tým viac ľudí to, že ľudia sú zameraní na výkon a zabúdajú na seba samých. Tomu podľa neho prispieva aj reklama, ktorá nabáda, aby sa aj voľný čas trávil aktívne, teda míňaním energie. „Keď sme mladí, máme pocit, že všetko zvládneme, čo je pravda, pretože  mladý organizmus sa vie rýchlo regenerovať. Toto ale platí pre obdobie mladosti, zhruba do 25 rokov a potom sa regenerácia spomaľuje, teda potrebujeme dlhší čas na regeneráciu. Percento ľudí postihnutých vyhorením nevieme, pretože syndróm vyhorenia nie je zahrnutý medzi diagnózy a často je maskovaný inými ochoreniami,“ hovorí psychológ PhDr. František Skokan.

Dá sa mu predísť?

Podľa psychológa do istej miery áno. „Ako sme už spomenuli, nesmieme zabúdať na seba, nesmieme odkladať najmä čas oddychu a uspokojovanie rôznych našich potrieb na neskoršie v prospech akože vyšších princípov, pretože nás to potom veľmi rýchlo dobehne. Teda zdôvodňujeme si uprednostňovanie všetkého možného iného vyššími morálnymi a humánnymi  hodnotami. Pričom často deklarujeme, že najvyššou hodnotou je zdravie,“ uzatvára špecialista.


Máte vlastné skúsenosti so syndrómom vyhorenia? Napíšte ich ostatným čitateľom v diskusii.

Zdroj: freedigitalphotos.net, freedigitalphotos.net, Oliver
Odporúčame