Doba nás prinútila študovať do dvadsaťpäťky, zastabilizovať sa v práci, lebo je dôležitá. A hlavne, nevrhať sa bezhlavo do vzťahov, ktoré by mohli priniesť čosi neplánované. Máme slobodu, máme emancipáciu, vďaka estetickým centrám aj moc klamať zovňajškom. Jedno sme však nedosiahli. Spomaliť tikanie biologických hodín, veku našich vnútorných orgánov, ktoré starnú bez ohľadu na pravidlá spoločnosti po tisícky rokov rovnako.
Toto všetko už veľmi dobre vieme a s pribúdajúcim vekom, či sklamaniami z nevydarených vzťahov si aj uvedomujeme. Lenže výsledkom tejto nerovnice nie je riešenie, ale len čoraz viac vzrastajúca frustrácia, že JA MATKOU ASI NAOZAJ NIKDY NEBUDEM.
Názor lekára je jednoznačný – nie, toto spoločnosť naozaj nepotrebuje. Potrebujeme detabuizovať témy v oblasti reprodukcie a poznať všetky reálne možnosti, najmä v prípadoch, kedy času nezostáva na rozdávanie. Jednou z takýchto možností je aj mrazenie vajíčok. O tom, čo to kryokonzervácia je a či je svet na takýto pokrok medicíny pripravení, sme sa teda porozprávali s MUDr. Petrom Harbulákom PhD., špecialistom na neplodnosť.
Pán doktor, čo si pod termínom mrazenie vajíčok, kryokonzerváciou, máme vlastne predstaviť?
Kryokonzervácia oocytov, laicky povedané aj zmrazenie vajíčok, predstavuje významný prínos pre zachovanie ženskej fertility. Jednoducho poskytuje možnosť uchovávať oocyty u žien zo zdravotných dôvodov a odkrýva nové možnosti aj pre veľkú populáciu žien, ktoré z rôznych osobných dôvodov plánujú materstvo na neskoršie obdobie.
Metóda nie je úplnou novinkou. Dočítala som sa, že doposiaľ pomáhala napríklad onkologickým pacientkám.
Presne tak. Avšak v súčasnosti už existujú dve metódy kryokonzervácie oocytov. Pomalé mrazenie a rýchle mrazenie, ktorému hovoríme vitrifikácia. Keďže prežívanie pomaly zamrazených oocytov bolo po rozmrazení veľmi nízke a ani množstvo dosiahnutých klinických gravidít nebolo veľmi uspokojivé, postupne sa začali zavádzať vitrifikačné techniky, čím sa úspešnosť kryokonzervácie oocytov významne zvýšila.
Hovoríte, že v prípade novšej metódy, vitrifikácie, ide o rýchle konzervovanie biologického materiálu. Ako to prebieha?
Mrazenie buniek a extracelulárneho prostredia prebiehajúce pri veľmi, veľmi nízkej teplote, až –196 °C a zatiaľ sa nezistilo, že by skladovanie po dobu niekoľkých rokov malo na vzorky negatívny vplyv. Čas uskladnenia nie je obmedzený.
Všetky západné krajiny v posledných desaťročiach pociťujú prudko klesajúcu demografickú krivku, pričom Slovensko nie je výnimkou. Pôrodnosť žien je nižšia ako v minulosti a vek prvorodičiek, naopak, stúpa. Môžu takéto techniky uskladňovania pohlavných buniek v budúcnosti pomôcť vyrovnávať sa s týmto trendom?
Áno, je pravda, že ženy vo vyspelých krajinách často odsúvajú plány otehotnieť až do vyššieho veku, či už z kariérnych, alebo zo spoločenských dôvodov. Tento trend môže mať na ženskú fertilitu nepriaznivý dosah a spôsobiť ťažkosti pri počatí. Vekový faktor zohráva v liečbe neplodnosti čoraz významnejšiu úlohu. Pokročilý materský vek má nepriaznivý vplyv na kvalitu oocytov, čím sa znižuje šanca na otehotnenie a súčasne sa zvyšuje výskyt potratov vo včasnej gravidite.
U žien s normálnou alebo so zníženou ovariálnou rezervou, ktoré dovŕšili tridsať rokov a nemajú vhodného partnera, prípadne pre pacientky pred plánovanou onkologickou liečbou, ktorá s vysokou pravdepodobnosťou ohrozí ich plodnosť, môže byť práve kryokonzervácia oocytov vhodnou alternatívou.
V akom veku ženy u nás prvýkrát rodia a aký trend so ženami, ktoré sa pokúšajú otehotnieť, vnímate vo vašich ambulanciách?
Priemerný vek prvorodičiek stúpol z 21 na 27 rokov. Výsledky liečby metódami asistovanej reprodukcie sa vďaka zdokonaľovaniu materiálneho vybavenia a zavádzaniu nových techník neustále zlepšujú. Súčasne to však vyvoláva často nereálne očakávania aj u žien vyšších vekových skupín, respektíve u žien s výrazne zníženou ovariálnou rezervou.
Dôsledkom starnutia vaječníkov dochádza k poklesu celkového počtu oocytov a zhoršeniu ich kvality. Tento proces je kontinuálny a nezvratný. S pribúdajúcim vekom žien stúpa i riziko genetických poškodení embryí. Šanca otehotnieť̌ vo veku 37 rokov je už výrazne znížená a každý ďalší rok klesá. Vo veku 40 rokov je šanca na otehotnenie z vlastných oocytov dokonca minimálna. Veľa žien riskuje „sociálnu“ neplodnosť (súvisiacu s vekom) a niektorým sa z vlastných oocytov nepodarí otehotnieť nikdy.
Spomenuli ste problém, ktorý dnešné mladé ženy musia riešiť čoraz častejšie. Je všeobecne známe, že najjednoduchšie otehotnejú mladšie ženy do 25 rokov, plánovať si však rodinu v takomto veku je dnes často nemožné. Zdržiava nás vzdelanie, pracovné povinnosti, chceme si nájsť toho správneho partnera. Koľko rokov by teda mala žena mať, ak si chce zachovať šance na otehotnenie z vlastného vajíčka?
Zmrazenie vajíčok zo sociálnych dôvodov (social-eggfreezing) alebo preventívna kryoprezervácia ženských pohlavných buniek s cieľom ich neskoršieho využitia sa v súčasnosti zvyčajne ponúka ženám mladším ako 38 rokov. Poskytuje im perspektívu mať zdravé deti, aj keď plánujú odklad tehotnosti na neskoršie obdobie.
Po rozmrazení a následnom oplodnení takýchto oocytov in vitro sa znižuje riziko výskytu chromozómových anomálií a aneuploidných embryí. Táto metóda je dokonca akceptovateľnou alternatívou aj pre ženy, ktoré majú morálne alebo náboženské námietky proti kryokonzervácii embryí. Preventívna kryoprezervácia môže ženám zvýšiť šance na otehotnenie v budúcnosti a znížiť prípadné náklady na stimulačnú liečbu.
Takže, čo sa týka zmrazovania vajíčok?
Ideálny vek žien, ktoré zvažujú mrazenie oocytov zo sociálnych dôvodov, je 31 – 35 rokov. Mladšie ženy majú ešte čas nájsť si partnera alebo si dať zmraziť oocyty po dosiahnutí veku 30 rokov, a pritom neriskovať výraznejšie zníženie ich reprodukčného potenciálu.
A kedy najneskôr potom môže žena pomýšľať na otehotnenie?
Dlhodobejšie uskladnenie oocytov nemá na ich kvalitu negatívny vplyv, je však zrejmé, že vyšší vek rodičiek súvisí s vyšším rizikom komplikácií počas tehotnosti. Väčšina pracovísk uvádza hornú vekovú hranicu, po ktorú sa môžu kryoprezervované oocyty uskladňovať. Za rozumnú sa pokladá rovnaká veková hranica, aká je stanovená u príjemkýň darcovských oocytov. V súčasnosti je to v Holandsku 45 rokov, v Belgicku 47 a v Českej republike 49 rokov. Z dotazníkových údajov vyplýva, že málo klientok s kryoprezervovanými oocytmi plánuje otehotnieť vo veku nad 45 rokov.
Koľko oocytov si žena musí dať odobrať a uložiť, aby bola šanca na jej neskoršie otehotnenie čo najvyššia?
V súčasnosti neexistuje žiadny jasný a spoľahlivý algoritmus, ktorý by odporúčal presne stanovený počet kryoprezervovaných oocytov. Porovnanie klinických výsledkov medzi čerstvými a vitrifikovanými/rozmrazenými oocytmi u žien do 39 rokov však ukázalo, že vitrifikácia oocytov ponúka účinnú alternatívu zachovania plodnosti aj pre ženy v pokročilejšom reprodukčnom veku.
Dalo by sa zmrazenie vajíčok žien porovnať so zmrazovaním spermií u mužov? V dĺžke plodnosti sa ženy s mužmi nemôžu veľmi porovnávať, keďže u žien šanca otehotnieť prudko klesá s pribúdajúcim vekom.
Áno, vzhľadom na stále sa predlžujúcu priemernú dĺžku života v ľudskej populácii dochádza u žien v porovnaní s mužmi pomerne skoro k poklesu a k strate plodnosti. Muži už dlhý čas využívajú kryokonzerváciu spermií z medicínskych dôvodov (napríklad práca v toxickom prostredí či plánovaná chemoterapia), ale napríklad aj pred vazektómiou. Mrazenie oocytov z medicínskych alebo zo spoločenských dôvodov v tomto smere zrovnoprávňuje ženy s mužmi a poskytuje im rovnakú šancu na založenie vlastnej rodiny.
Preventívne zmrazenie vajíčok, ak naň žena nemá zdravotný dôvod, asi nie je úplne dostupná záležitosť. Aké sú dnes náklady spojené s kryokonzerváciou vajíčok?
Celkové náklady na cyklus IVF s vitrifikáciou oocytov predstavujú 1 500 až 2 000 €. Cykly mimotelového oplodnenia (IVF) na Slovensku čiastočne hradí zdravotná poisťovňa iba heterosexuálnym párom a ženy bez partnera nemajú nárok na finančný príspevok na hormonálnu stimulačnú liečbu, odber, ani mrazenie oocytov. V súčasnosti však pribúda počet hlasov, ktoré podporujú potrebu posunúť kryokonzerváciu oocytov z roviny „luxusnej medicíny“ do roviny preventívnej medicíny, pri zachovaní prísnych etických pravidiel.
V dobe rôznych liečiteľov a alternatívnych spôsobov liečby rôznych chorôb sa ľudia majú viac na pozore pred všetkým novým a nepoznaným. Je kryokonzervácia vajíčok bezpečná a overená medicínska technika, alebo ju máme zaradiť skôr k modernej alternatíve?
Kryokonzervácia embryí sa považuje za štandardnú metódu zachovania fertilizačného potenciálu v klinickej praxi, nejde teda o žiadnu alternatívnu medicínu. Hlavnou výhodou vitrifikácie oocytov je, že v čase odberu oocytov nie sú potrebné žiadne spermie. Primárne sa táto metóda akceptovala z medicínskej indikácie najmä u mladých a slobodných žien. V súčasnosti prebieha spoločenská diskusia o kryoprezervácii oocytov na zachovanie plodnosti zo spoločenských dôvodov. Dnes sa už techniky mrazenia vajíčok nepovažujú za experimentálne a stále stúpa počet dôkazov o ich účinnosti a absolútnej bezpečnosti.
Plní elánu aj na Facebooku: Buďte v obraze a nenechajte si ujsť už žiadny zaujímavý článok
Zdieľať na
Zdieľaní