Svet už niekoľko mesiacov bojuje s nákazou, ktorá sa ukrýva pod menom koronavírus. Z epidémia, ktorá sa rozšírila z Číny do ďalších krajín, sa stala pandémia. Zničiť ju nie je jednoduché a vyžaduje si to dlhý proces plný závažných opatrení.
Zima sa definitívne skončila a na svetlo sveta vychádzajú slnečné lúče. Radosť z nich však narušili prísne obmedzenia vychádzania kvôli novému vírusu. No mnohí vedci hovoria, že práve teplejšie počasie môže boj s koronavírusom zastaviť. Je to skutočne tak?
Vírus má radšej zimu
Na základe doterajších poznatkov to vyzerá, že sa vírus v teplejšom podnebí šíri horšie. Aj, keď sa môže šíriť kdekoľvek, najlepšie podmienky pre jeho prenos medzi ľuďmi sú pri nízkej vlhkosti vzduchu a medzi 5 až 11 stupňami Celzia. Túto tézu potvrdzujú aj štúdie odborníkov z univerzít v Pekingu, ktorí skúmali šírenie choroby v stovke čínskych miest. Dospeli k záveru, že prenos COVID-19 značne znižuje vysoká teplota a vysoká vlhkosť vzduchu.
Jedným z dôvodov je však určite to, že vírus sa v ľudskom tele najlepšie množí pri teplote 37 stupňov Celzia. Okrem človeka však lepšie prežíva pri teplotách omnoho nižších. Ľudia tiež v zimných mesiacoch trávia viac času spolu v uzavretých miestnostiach. Tým pádom majú slabší imunitný systém, čiastočne kvôli nedostatku vitamínu D, ktorý získavame zo slnečného žiarenia.
Môže prísť druhá vlna
Koronavírus do dnešného dňa nakazil už nespočetne veľa ľudí a vyžiadal si mnohé nevinné životy. Najviac zasiahol oblasti medzi 30. až 50. rovnobežkou severnej šírky. Do tohto rozmedzie spadá väčšina Číny, Spojené štáty alebo juh Európy. Podľa vedcov v Marylande sa však tento pomyselný pás so stúpajúcimi teplotami presunie na sever Európy a do Kanady.
Taktiež môžeme očakávať mierny pokles v nákazlivosti vírusu s teplejším, vlhším počasím. Avšak počasie šírenie vírusu neovplyvní natoľko, aby to pandémiu dôsledne spomalilo. Pred prílišným optimizmom varujú aj štúdie vedeckého tímu z univerzít vo švajčiarskom Bazileji a švédskej Soľno. „Začiatok jari a leta môže vyvolať dojem, že sa vírus podarilo úspešne zastaviť. Počet nakazených potom ale môže vzrásť zase v zime 2020/2021,“ uvádzajú tamojší odborníci.
Podobu nachádza v španielskej chrípke
Podobne sa správala aj pandémia takzvanej španielskej chrípky v rokoch 1918 a 1919, u ktorej možno rozlíšiť tri vlny nákazy, rozdelenej niekoľkotýždňovom obdobím relatívneho pokoja. Vedci nemôžu stopercentne určiť, prečo sa s teplejším počasím dá väčšina vírusov napádajúcich dýchacie cesty na ústup.
Zdieľať na