Aquaplaning je jav, ku ktorému môže dôjsť pri jazde po mokrej ceste. Je nepredvídateľný a dá sa len veľmi ťažko skorigovať. Ako vlastne vzniká, čo sa pri ňom deje a aké opatrenia viete podniknúť, aby vás neprekvapil? Prinášame vám niekoľko praktických tipov.
Voda a dezén pneumatík
Najskôr je potrebné objasniť, čo sa vlastne odohráva na povrchu pneumatiky, keď jazdíte po mokrej ceste. Každá cestná pneumatika má dezén, ktorého hlavnou úlohou je odvádzať vodu. Tá totiž jednoducho vniká do drážok dezénu, ktoré ju odvádzajú preč od stykovej plochy s vozovkou, aby pneumatika dobre držala aj na mokrej ceste.
Dezén však dokáže za určitý čas odviesť len limitované množstvo vody. Ak idete cez väčšie mláky vysokou rýchlosťou, voda sa už do drážok jednoducho nezmestí a dochádza k javu, ktorý sa označuje ako aquaplaning. Pneumatika pri ňom takpovediac vyjde na povrch vody a stratí kontakt s cestou. Auto zrazu už nejazdí po vozovke, ale po vode. A to je mimoriadne nebezpečné.
Zapamätajte si: Najväčšie riziko aquaplaningu hrozí na diaľnici, keď idete vysokou rýchlosťou, vonku husto prší a na ceste sa nachádza súvislá vrstva vody s väčšími mlákami.
Od šmyku kolies je veľmi blízko k nehode
Akonáhle pneumatiky stratia kontakt s vozovkou a začnú jazdiť po povrchu vody, auto sa stane neovládateľným. Je to niečo podobné, ako keby ste jazdili po čistom ľade na klzisku. Keďže kontakt s cestou spravidla stratia všetky 4 kolesá, zvládnutie šmyku je často náročné a aquaplaning neraz skončí vážnou nehodou. Práve preto si na neho treba dávať veľký pozor.

Čo robiť, keď nastane aquaplaning?
Pokiaľ pri jazde po mokrej ceste zrazu pocítite, že auto akosi zvláštne pláva po ceste a nereaguje dobre na jemné pohyby volantom, je to znak aquaplaningu. V takejto situácii je veľmi dôležité zachovať chladnú hlavu. Nikdy prudko nedupnite na brzdy a nesnažte sa zatáčať volantom. Akýkoľvek prudší pohyb totiž môže vyústiť do nekontrolovateľného šmyku.
Pokiaľ sa auto dostane do aquaplaningu, postupne pustite plynový pedál, držte volant rovno a nechajte vozidlo, aby prirodzene spomalilo. Akonáhle rýchlosť klesne pod kritickú úroveň, drážky pneumatík začnú opäť správne odvádzať vodu. Guma tak získa kontakt s cestou a auto bude zas ovládateľné.
Základom je nižšia rýchlosť
Najlepšou prevenciou aquaplaningu je zníženie rýchlosti, keď vonku husto prší, prípadne, keď vidíte, že cesta je mokrá a sú na nej väčšie mláky. Nejazdite maximálnou povolenou rýchlosťou na diaľnici, čiže 130 km/h či dokonca viac, ale radšej spomaľte napríklad na 110 km/h. Rýchlosť prispôsobte hustote dažďa a kvalite cesty.

Vedeli ste, že: Aquaplaning môže nastať aj pri rýchlostiach menej ako 100 km/h? Hrozí hlavne na starších okresných cestách, ktoré majú vyjazdené koľaje. V týchto koľajach sa často drží voda a veľké mláky dokážu spôsobiť aquaplaning aj pri rýchlosti 90 km/h. Vždy preto pozorne sledujte kvalitu cesty a prispôsobte jej svoju rýchlosť.
Pozor na kvalitu pneumatík
Druhým podstatným faktorom, ktorý zásadne vplýva na riziko aquaplaningu, je kvalita pneumatík a miera opotrebenia dezénu. Lacnejšie pneumatiky často nemajú tak dobre navrhnuté drážky a nevedia tak účinne odvádzať vodu. Preto pri nich aquaplaning môže nastať skôr ako v prípade kvalitných značkových gúm.
Podstatnú úlohu zohráva tiež výška dezénu. Čím je nižší, tým menej vody dokáže pneumatika za jednotku času odvádzať a tým viac narastá riziko aquaplaningu. Rozhodne preto neriskujte jazdenie na starých opotrebovaných gumách, ktorých výška dezénu sa blíži k minimálnej povolenej hodnote. Pneumatiky radšej vymeňte za nové skôr. Odborníci odporúčajú 3 mm v prípade letných gúm. Nečakajte, kým sa opotrebujú na menej ako 2 mm.
Zdieľať na