Čítanie kníh nie je len relax či získavanie nových poznatkov. Dokáže stimulovať mozog, no telu sa vypláca aj po iných stránkach. Zistite, ako vám knihy môžu zlepšiť život!
Čítanie dobrej literatúry je jemnou, avšak silnou „masážou„ mozgu. Čítanie aktivuje početné neurónové siete líšiace sa podľa emotívneho a vizuálneho priestorového zamerania. Uvádza sa to v štúdii amerických a kanadských vedcov, ktorí použili funkčnú magnetickú rezonanciu u niekoľkých dobrovoľníkov, ktorí pritom zároveň čítali úryvky z románov, životopisov či časopisov.
Aktivujte rôzne časti mozgu
Čítanie aktivuje takzvanú default network, ktorá vyvoláva myšlienky typické pre mozog v kľude. Avšak podľa toho, čo dotyčná osoba číta, sa aktivujú iba časti tejto siete: napríklad čítanie úryvkov, kde sú popisované osoby a myšlienky, aktivuje strednú prefrontálnu mozgovú kôru, zatiaľ čo úryvky s viac fyzikálnym obsahom aktivujú spánkový lalok.
,,Prefrontálna mozgová kôra je tou časťou mozgu, ktorá sa počas evolúcie vyvinula u človeka viac ako u iných živočíchov,“ vysvetľuje psychiater Pietro Pietrini, riaditeľ vysokej školy IMT v talianskej Lucce. ,,Nie je teda nijako prekvapivé, že je miestom vyšších poznávacích funkcií, ako je schopnosť abstraktného myslenia, schopnosť uvažovať smerom do budúcnosti, pýtať sa na príčiny diania, schopnosti rozhodovať a rozlišovať zlo od dobra. Spánkový lalok obsahuje štruktúry dôležité pre pamäť a pre vnímanie a spracovávanie emotívneho obsahu stimulu,“ dodáva. Zapojenie týchto oblastí v priebehu čítania je neurobiologickým substrátom vplyvu rozprávania na duši: ide o zvýšenie schopnosti chápať sociálne väzby a vciťovanie sa do myšlienok, pocitov a reakcií druhých, teda empatie.
Mohlo by vás zaujať: Psychiater radí: Tipy, ako eliminovať stres a udržať sa v dobrej pohode
Empaticejší vďaka literatúre
Dobrá kniha je kľúčom pre pochopenie ľudskej mysle a emócií. To je možné preto, že ľudia majú vrodenú schopnosť prikladať zmysel správania iných ľudí, a teda aj postavám z nejakého príbehu. ,,Čítanie fiktívneho príbehu je spájané so zvýšením schopnosti empatie, ale len vtedy, keď čitateľ výrazne prežíva duševné hnutie postáv a udalosti príbehu,“ uvádza Diana Tamirová z Princetonskej univerzity.
Arthur Jacobs zo Slobodnej univerzity Berlín vysvetľuje, ako obzvlášť poézia môže mať tak silný emotívny vplyv, že vyvoláva zjavné fyziologické reakcie, napríklad vznik takzvanej husej kože.
Viac rokov, viac čítania
Čím je človek starší, tým viac by potreboval „masírovať„ mozog dobrým čítaním. Robí to tak Richard Smith, bývalý riaditeľ British Medical Journal, ktorý má dnes 63 rokov a píše vysoko sledovaný blog, ktorého posledná časť je venovaná priaznivému vplyvu čítania. ,,Okrem mojich priateľov je pre mňa najdôležitejšie čítať, písať, počúvať hudbu, pozerať sa na umenie,“ vysvetľuje. A cituje štúdiu publikovanú na stránkach Journal of Gerontology, ktorá potvrdila, že ten, kto si každý deň číta, žije dlhšie ako ten, kto tak nerobí. Podľa tejto štúdie to napodiv platí len pre mužov, nie pre ženy, hoci žien zvyknutých si denne čítať bolo pri tejto štúdii viac ako mužov.
Mohlo by vás zaujať: Chcete si zlepšiť pamäť a rozhýbať mozog? Tu je 13 spôsobov, ako na to!
S knihou šťastnejší ako bez nej
A ako nedávno písal denník Corriere della Sera, talianski čitatelia sú šťastnejší ako tí, ktorí si nečítajú. Annachiara Sacchiová vytvorila akýsi index šťastia, ktorý merala pomocou rôznych metód. Ten predovšetkým ukázal, že ten, kto má rád literatúru, prežíva pozitívne emócie častejšie ako ten, kto o knihy nestojí.
Radi čítate? Ako často a ktoré knihy sú vám najbližsie? Napíšte ostatným čitateľom v diskusii pod článkom.
Zdieľať na