Hovorí sa, že všetko treba brať s humorom. A tak vznikol aj čierny humor, ako spôsob na odľahčenie vážnych vecí alebo situácií v našom živote. Zasmejte sa na trochu drzých vtipoch, pri ktorých je ťažké zachovať vážnu tvár.
Dvaja lovci kráčajú lesom a naraz jeden z nich skolabuje a nejaví známky života. Druhý poľovník nelení a mobilom volá pohotovosť:
„Môj priateľ nežije! Čo mám robiť?“
„Len pokoj, odpovedá hlas na druhom konci, pomôžem vám. Najprv sa musíte uistiť, že je naozaj mŕtvy.“
V slúchadle je chvíľu ticho a naraz sa ozve výstrel. Potom opäť zaznie poľovníkov hlas.
„Hotovo. Čo ďalej?“
Legendárna kniha Tisíc a jeden vtip: Kedysi bola u nás zakázaná, dnes vychádza opäť!
Zazvoní Cigán na Vianoce pri dverách:
„Nevezmete si dieťa? My ich máme dosť.“
Rodina si to dieťa zoberie. Situácia sa opakuje aj na ďalšie Vianoce a keď už Cigán zazvoní aj ďalší rok, tak pán domáci pokrúti hlavou a povie:
„Nie, nie my sme sa už rozhodli, tieto Vianoce budeme mať kapra…“
Náčelník kanibalov hovorí kuchárovi:
„Budeme musieť prestať loviť ľudí pomocou tých mín… celému kmeňu sa už zunovali strapačky…“
Pilot podáva rádiogram:
„Letím nad Atlantikom, šesťsto kilometrov od pobrežia. Nemám už pohonné látky. Čo mám robiť?“
Rozhlasová stanica pilotovi:
„Opakujte po mne: Otčenáš, ktorý si na nebesiach…“
Dve podozrivé indivíduá privlečú spútaného muža na železničné koľajnice. Babka, ktorá ich pozoruje o chvíľu poznamená:
„Teda, mňa do toho nič, len by som vás chcela upozorniť, že po tejto trati už sedem rokov nijaký vlak nešiel…“
Jožko utrpí na stavbe ťažkú nehodu, pri ktorej príde o obe uši. Keď sa má vrátiť z nemocnice, majster všetkých zvolá a upozorňuje ich, aby boli na Jožka dobrí, že to ťažko nesie, aby mu to nepripomínali. Jožko je prvý deň zase v práci. Jeden kolega nevie o čom s ním má hovoriť a tak nadhodí:
„Pozerám, že sa ti zlepšil zrak, čo?“
„Áno? Prečo si to myslíš?“
„No, že už nenosíš okuliare…“
Klopanie na nebeskú bránu… Svätý Peter zakričí:
„Čo je?“
„Nie, čo je, ale kto je!“
„Pane Bože, zase učiteľka!“
Bezdomovkyňa vraví druhej bezdomovkyni:
“Chcela by som byť ježibaba.“
„Prečo?“
„Mala by som aspoň perníkovú chalúpku.“
„Vážení cestujúci, hovorí k vám kapitán lietadla. Ak sa pozriete na ľavé krídlo, zistíte, že horí. Pohľadom na pravé krídlo zistíte to isté. Ak sa pozriete dole, uvidíte padák. To som ja. Prajem vám príjemnú cestu.“
Plní elánu aj na Facebooku: Buďte v obraze a nenechajte si ujsť už žiadny zaujímavý článok!
Zdieľať na