S Janom som sa dala dokopy ešte na strednej škole. Ja som študovala za sestričku, on za automechanika. Vtedy sa mi veľmi pozdával – snedý, s dobrou postavou. Pomerne rýchlo po škole sme sa vzali a celkom sa nám darilo – ja som získala miesto sestričky v gynekologickej v ambulancii a Jano zas dobrý flek v autoopravovni. Keďže mohol robiť po večeroch vlastné fušky, peňazí sme mali dosť. O pár rokov sa nám narodil najskôr Ondrejko a po ňom malá Nikolka.
Na pôvodné miesto som sa po materskej vracať veľmi nechcela. Ambulancia sa totiž presťahovala a bola mi veľmi od ruky. Okrem toho, chcela som aspoň trochu vyšší plat – predsa len, dve deti sú dve deti. A tak som sa na kamarátkinu radu prihlásila do jednej väčšej nemocnice, kde práve hľadali personál. Všetko išlo ako po masle, hneď na ďalší mesiac som nastupovala.
Asi viete, čo sa hovorí o sestričkách a doktoroch. Nuž tak, to všetko je pravda. Mňa si ako novú tiež viacerí lekári obzerali a venovali mi nielen kolegiálny záujem. Kamarátka ma na to pripravovala, ale ja som jej celkom neverila. Potom som však videla na vlastné oči lekárov, ktorí si nočné služby spríjemňovali so sestričkami – a nie vždy len s tými najpohľadnejšími.
Mohlo by vás zaujať: 55 pravdivých príbehov – Osudy ľudí okolo nás
Ja som sa snažila ostať bokom, predsa len v manželstve som bola pomerne spokojná a najmä som mala Ondríka a Nikolku. Nakoniec som však aj ja podľahla. Volal sa Milan a išiel na mňa celkom inak ako jeho kolegovia. Pozval ma na večeru. Vraj aby sme prebrali moje ďalšie smerovanie. Len som dúfala, že tým nemyslí do jeho postele. Ale nie, naozaj hovoril o tom, ako by chcel aby si čo najviac sestričiek postupne zvyšovalo vzdelanie a pýtal sa ma, či by som si nechcela spraviť aj vysokú školu. Zalichotilo mi, že si myslí, že by som na niečo také mala. Celý večer bol veľmi milý, ale nič si nedovolil – bolo to divné, ale až som z toho bola trochu sklamaná.
Svoj odstup si však nezachoval veľmi dlho. Raz po ťažkom dni pre nás oboch za mnou prišiel na nočnú na ciagretku a kávičku. Ani neviem, ako sa to stalo, ale skončili sme jeden druhému v náručí a tam sa to nezastavilo. Bol to sex, aký som už dlho nezažila.
Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Manželka zúri, že som dal prednosť milenke, háda sa o majetok
Mala som sa asi cítiť voči Janovi previnilo, ale nebolo to tak. Naopak, začalo mi vo všetkom vadiť. Jeho reč, neschopnosť zosnovať jednu spisovnú vetu. Príbehy z roboty plné nadávok a sprostých vtipov. Zrazu sa mi zdalo, že ja som predsa celkom inde. Povedala som si však, že sa musím ovládnuť, nemôže zahodiť celý život pre jedno dostaveníčko.
Ale to dostaveníčko pokračovalo stále intenzívnejšie. Milan ma dokonca mi vyznal mi lásku. Hovoril, že so sestričkou ešte nikdy nič nemal, ale že mne nevedel odolať, zaľúbil sa na prvý pohľad. S manželkou to už roky neklapalo, ale kým boli malé deti, nechcel to riešiť. Nadobudla som pocit, že teraz by to však riešiť pokojne začal.
Doma s Janom to bolo stále horšie, hádky na dennom poriadku. Nakoniec som mu v návale zlosti povedala, že odchádzam. Spýtal sa ma, že kam. Povedala som mu pravdu, ale on ma vysmial. Vraj či si naozaj myslím, že doktorko sa rozvedie kvôli sestričke, ktorých má na každý prsť desať. Trochu som zaváhala, ale neustúpila som. Nakoniec Jano povedal, že pôjde on. Na tri dni vypadne aj s deťmi a ja nech si premyslím, čo vlastne chcem. Keď príde, alebo na všetko zabudneme, alebo rozvod.
Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Najskôr ma podviedol on, dnes podvádzam aj ja
Pravdu povediac, zrazu som si nebola celkom istá. Myslela som, že Milana milujem, ale Jano nahlodal moju odvahu ho opustiť. Čo ak má pravdu a Milan sa nikdy nerozvedie? Mám odísť s dvomi deťmi a živoriť od výplaty k výplate? A kde by som bývala? Nakoniec som zavolala Milanovi a chcela som vedieť, či to myslí s nami vážne a či sa ozaj rozvedie. Vzdychol a povedal, že tak rýchlo to zase nebude. Žena si zlomila nohu, teraz ju v tom nemôže nechať. A potom, čo s domom? On sa ho nevzdá a ona tiež nebude chcieť… Miluje ma, ale je kopec vecí, ktoré musí vyriešiť. Nakoniec som získala pocit, že to zas až tak vážne nemyslí, a aj tá láska je len taká, keď sa mu hodí. Po tomto telefonáte som vypila fľašu vína a ráno som sa zobudila s miernou opicou, ale rozhodnutá. Zostanem s Janom. Nebudem všetko riskovať pre niekoho, o koho citoch si nie som 100 percetne istá.
Keď sa manžel s deťmi vrátil, čakala ich doma dobrá večera a vyglančený byt. Keď sme ich uložili spať, povedala som Janovi, že by som predsa len chcela ostať s ním, že tamto bol len úlet. Len či mi ho odpustí? Povedal, že áno, že sa viac o tom nebudeme rozprávať, ale musím zmeniť miesto. Dnes sú to tri roky. Moja aférka je zabudnutá – takmer. Keď sa občas s Janom pohádame, naznačí mi, že mu čosi dlžím. Keď sa na to spätne dívam, neviem, či som sa rozhodla dobre alebo zle. Isté je, že Milan dodnes nie je rozvedený a ani sa ma nepokúšal viac kontaktovať. Tak sme si obaja zvolili tú jednoduchšiu cestu – či aj lepšiu, to neviem. Keď nemôžem spať , dodnes premýšľam o tom, čo by bolo keby. Na druhej strane však poznám aj oveľa horšie manželstvá, ako je to moje s Janom. Asi teda netreba zbytočne vymýšľať komplikácie a žiť život aký je.
Vybrané príbehy si prečítajte aj v novej knižke 55 pravdivých príbehov – Osudy ľudí okolo nás. Kúpiť si ju môžete aj na Martinus.sk prípadne v ďalších kníhkupectvách.
Zdieľať na