Až vďaka vašim pravdivým príbehom som sa odhodlala pozbierať odvahu a priznať sa so svojím pikantným tajomstvom aj ja. Volám sa Milada. Celé sa to udialo pred takmer 20 rokmi. Doteraz si však nesiem v sebe ten pocit vzrušenia, o ktorom som nikdy nikomu nepovedala.
Pochádzam z malej dediny, kde každý každého pozná. Rodičia nás viedli k viere tak, ako sa patrí. Spolu so súrodencami sme s tým nikdy nemali žiadny problém, prišlo nám to prirodzené. Až v puberte sa mi zdalo, že je to celé pritiahnuté za vlasy.
Z rodnej hrudy som odišla na vysokú školu vzdialenú mnoho kilometrov od rodiny. Bývala som na internáte. Ako to už býva, najskôr som z internátu chodila domov každý víkend, neskôr kvôli financiám na cestovanie každý tretí a neskôr dokonca raz za dva mesiace. Začala som navštevovať jeden z kostolov v meste a zúčastňovať sa ich aktivít, ako napríklad športový deň, upratovanie chrámu, pridala som sa do spevokolu, a tak ďalej. Bol tam práve mladý a pomerne pohľadný farárko. Netrvalo dlho a prehodili sme spolu niekoľko slov. Časom sa však z toho vykľuli pekné a príjemné konverzácie. Nielen o tom najvyššom, ale aj o štúdiu, rodine, záujmoch a vlastne živote ako takom.
Pamätám si dodnes, ako som sa v noci prebudila na internáte s tým, že sa mi sníval erotický sen práve s farárom. Veľmi som sa za to hanbila. Opakovalo sa to stále častejšie a ja som si začala všímať, že sa mi pri osobnom kontakte s ním podlamujú kolená. Lákalo ma spoznať ho ako muža, lákalo ma zakázané ovocie.
V jeden slnečný deň, kedy som neurobila skúšku, som sa s plačom vybrala na farnosť. Neviem, čo som čakala, nemala som kam ísť. Farár ma však veľmi podporil a upokojil. Adresoval mi pekné slová, utrel mi slzy z tváre a objal ma. Neviem, čo to do mňa vošlo, ale odvážila som sa pobozkať ho. Nebránil sa!
Mala som pocit, že sa mu to páči, dokonca si ma pritiahol k sebe bližšie a rukou mi vošiel do vlasov. Po chvíli mi prešiel dlaňou na líci a začal mi hladiť prsia. Boli také pevné, ako ešte nikdy. Na celom tele som mala zimomriavky. Neviem, ako dlho sme strávili spolu tento čas, ale bolo to úžasné. Nakoniec sa odtiahol, prerušil ten krásny moment. Bez slova odišiel.
Odvtedy sa so mnou stretol iba raz. Povedal mi, že sa mu to veľmi páčilo, ale zároveň sa ospravedlnil, pretože podľa svojich slov zlyhal. Vraj sa to nikdy nemalo stať a on tento čin úprimne oľutoval. Vysvetlil mi, že on si už cestu vybral a nepochybuje o nej. V daný moment to ranilo moje city, ale rozumela som tomu. Nakoniec sa dal preložiť na inú farnosť, nepátrala som kam. Dodnes na tento moment spomínam ako na jeden z najerotickejších zážitkov. Viem, že sa možno nič vážne dokopy nestalo, no mňa to veľmi zrušuje dodnes.
Plní elánu aj na Facebooku: Buďte v obraze a nenechajte si ujsť už žiadny zaujímavý článok
Zdieľať na