Pravdivý príbeh: Dcéra podvádzala priateľa, má dieťa s leňochom

matka

Thinkstock.com

Napriek tomu, že som svoje deti vychovala takmer sama, vyrástli z nich samostatní a slušní ľudia. Manžel bol skoro stále v práci. Nebola to sranda nasýtiť štyri hladné krky. Úľava bola, keď sa naša najstaršia Saška pomerne skoro osamostatnila. Po strednej škole si rýchlo našla dobrú prácu. Bolo to po známosti, ale o to viac sa v práci snažila dokázať, že si miesto zaslúži.

Po roku sa rozhodla začať si riešiť svoje vlastné bývanie. Našla si maličkú garsónku a zobrala si úver. Ja s mužom sme jej žiaľ s bývaním pomôcť nemohli. Bola som na Sašku hrdá, že je schopná si sama plniť svoje sny. Po zaplatení všetkých účtov jej toho veľa neostalo, ale aspoň investovala do svojho.

Aj keď Saška bola pracant po svojom otcovi, ostal jej čas aj na chlapcov. Nerandila veľa, skôr si vyberala. Veľmi ju oslovil Maroš. Servisný pracovník, ktorý chodil k nim do firmy opravovať automaty na kávu. Zahľadeli sa do seba a začali spolu randiť. Maroš bol sympatický aj mne. Pekná tvár, vypracované telo. Niet divu, že sa Saške páčil.


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Dcéra si našla cudzinca, dopadlo to zúfalo


Dcéra sa však asi po pol roku s Marošom rozišla. Nepovedala mi dôvod, ale dozvedeli sme sa ho čoskoro. Dala sa dokopy s iným chlapcom. Nebolo by to divné, veď je mladá. Ja som v jej veku mala toho odrandené oveľa viac. Ale ten človek, ktorý Maroša nahradil! Škoda rečí! Nezamestnaný, bez ambícií, taký ten typ, čo by sa celý deň len flákal alebo hral hry na počítači. Saške som sa snažila dohovoriť, ale odbila ma s tým, že je to jej život a stretávať sa môže s kýmkoľvek, s kým jej je dobre.

Na moje potešenie Maroš nechcel o Sašku prísť. Po pár mesiacoch sa s ňou skontaktoval. Saška sa s Vladom rozišla a dala sa opäť dokopy s Marošom. Dokonca sa presťahovali k jeho mame a Saška dala svoj byt do prenájmu, aby si finančne prilepšili.  Všetko bolo fajn. Mladí vyzerali tak, že to v ich vzťahu klape. Vôbec som neostala zaskočená, keď mi Saška prezradila, že čaká dieťa. Videla sa mi už od posledných jej návštev u nás trocha iná. Žiadna správna mama voči takýmto signálom nie je imúnna. Čo ma ale skolilo bol fakt, kto je otcom dieťaťa. Nie chlapec, s ktorým Saška chodila niekoľko mesiacov, bývala a predstavovala ako svojho priateľa. Bol to Vlado, s ktorým evidentne moja dcéra neprerušila kontakt, ani keď bola s Marošom. Neodsudzovala som ju, ani nič nevyčítala. Bola som len trocha sklamaná, keďže takto som si dcérine správanie nepredstavovala.


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Žena ma asi sústavne podvádzala – moje deti nie sú moje


Ťažko ale plakať nad rozliatym mliekom. Dieťa bolo na ceste, Saška bývala opäť vo svojom byte. Na Vladovi bolo nájsť si konečne prácu, keď Saška už bude na materskej. V jeho prípade to však vyzeralo veľmi biedne. Keď si konečne niečo našiel, po pár týždňoch ho zovšadiaľ prepustili. Komu by sa chcelo zamestnávať niekoho, kto si chodí do roboty ako sa mu zachce a odchádza tiež podľa toho, ktorý kamarát ho zavolá na pivo.

Saška napriek Vladovmu lajdáctvu dúfala, že sa zmení. Neviem, čo na ňom videla, ale mala ho rada. Mesiac pred odchodom na materskú si Vlado konečne našiel robotu a zdalo sa, že by v nej mohol vydržať. Saške, mne aj manželovi odľahlo. Tak nakoniec sa predsa len Vlado bude vedieť postarať o rodinu. Dcéra v tomto spokojnom stave priviedla na svet svoje prvé dieťatko. Prvé týždne som jej pomáhala ako som vedela. Ráno som išla k nej, večer som odchádzala, počas dňa pomáhala s upratovaním, varením, so starostlivosťou o malú.

Po materskej dcéra pokračovala v rodičovskej dovolenke. S Vladom si to všetko vyrátali. S jeho príjmom, aj keď s odretými ušami, ale prežijú. Ak sme s manželom mohli mladým prispieť na konci mesiaca pár eur, bolo som rada. Tak veľmi som chcela pomôcť dcére viac, ale nebolo z čoho.

Keď mala vnučka deväť mesiacov, Vlado nabehol na svoje typické správanie. O prácu samozrejme prišiel. Mala som chuť ho prefackať, nech sa preberie. Nie je to zodpovedné voči mojej dcére, ale aj jeho dcére.


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Švagriná asi nie je normálna – vždy si začne so zadaným


S jeho laxným prístupom by sme dlho čakali, kým by si zasa našiel novú prácu. Aj keď nerada, Saška bola nútená vrátiť sa do zamestnania. Nechcela, dcéra bola príliš malá, páčilo sa jej o ňu starať, sledovať ako rastie. Takto o všetky tieto krásne veci príde. Saška však bola v situácii, keď nemala priveľmi na výber. K nám domov ísť nemohla. V dvojizbovom byte sme si spolunažívanie nevedeli ani jedna zo strán predstaviť. Vladov otec býval síce sám, ale so Saškou nevychádzal. Nechcela som, aby malá vyrastala v jeho prostredí. Saška sa vrátila do roboty a vnučka bola cez deň buď u nás alebo u babky. Ja som robila na polovičný úväzok, dalo sa to všetko skĺbiť. Veď to bude len na pár týždňov, možno mesiacov, kým si Vlado nájde niečo nové.

Vnučka mala minulý mesiac rok a stále fungujeme v rovnakom režime. Okrem pár fušiek si Vlado nič nenašiel. Obdivujem dcéru, že ho ešte nevykopla z domu. Bráni si ho, že je to otec jej dieťaťa. Vždy ma to pichne pri srdci. Kiež by otec jej dieťaťa bol Maroš!


Poznáte podobný príbeh? Ako by ste sa na mieste pisateľky zachovali vy? Podeľte sa o svoj názor s čitateľmi v diskusii pod článkom.
 

Zdroj: Thinkstock.com, Thinkstock.com, SD
Odporúčame