Moja dcéra bola vždy veľmi ambiciózna. Robila všetko naplno a tak, ako vynikala v škole, nepoľavovala z nárokov na seba ani neskôr v práci. Myslela som, že keď raz budem babkou, materstvo moju dcéru zmení a ona spomalí.
Pri nedeľných návšteva bol vždy odpoveďou na otázku čo nové, monológ o práci. To bolo stále len také školenie, onaká konferencia. Neraz som uvažovala nad tým, či má moja dcéra aj nejaký súkromný život. Mala, ale trávila ho väčšinou sama a za počítačom. Cez týždeň sa musela stretávať s kopou ľudí a víkendy chcela byť len sama so sebou.
Skoro som spadla z nôh, keď mi Soňa prišla predstaviť Mateja. Konečne niekto, kto ju vytiahne von a prinúti nemyslieť stále len na robotu, ale si život trocha aj užívať. To bola síce len moja predstava lebo v skutočnosti bol aj Matej podobne pracovne zanietený ako moja dcéra. Nechápala som, na čo sa tí dvaja dali vôbec dokopy. Obaja celý deň v robote alebo na nejakej služobke. Robila som si z dcéry žarty, že polievať kvety, keď je preč môžem aj ja, nemusela si na to hľadať priateľa.
Keď mi dcéra po dvoch rokoch oznámila, že budem babkou, bol to pre mňa veľmi príjemné prekvapenie. V niečo také som už aj prestávala dúfať, pri jej názoroch na manželstvo a materstvo. Vedela som, že Soňa svadbami opovrhuje a takého niečoho sa u nej nedočkám. Dnešné mamičky jej prišli zasa príliš precitlivené a naviazané na deti. Dúfala som, že narodenie bábätka ju načisto zmení.
Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Dcéra zrazu nechce deti, vnúčat sa asi nikdy nedočkáme
Narodenie vnučky naozaj moju dcéru zmenilo. Upokojila sa a konečne bola práca až na druhej koľaji. To, čo sa nepodarilo nikomu z rodiny za celý život, zvládol ten malý človiečik za chvíľu. Soňa si materstvo naozaj užívala a malej sa veľmi venovala.
Po pol roku však prišiel od mojej dcéry ďalší šok, tentokrát nie až taký príjemný. Soňa mi oznámila, že sa musí vrátiť späť do práce. Jej miesto jej síce mal zamestnávateľ podržať, ale doniesli sa k nej reči, že si na to brúsi zuby jej kolegyňa. Vo firme, kde bola súťaživosť a konkurencia vysoká, sa ani nič iné čakať nedalo. Soňa bola nešťastná, pretože klebety sa jej potvrdili a ona si chcela miesto udržať stoj čo stoj.
Presviedčala som ju, nech si to premyslí. Nech ostane s dcérou doma tak dlho, ako sa dá, najmä keď sa nemusí vracať do roboty kvôli peniazom. Čo by som ja za to dala, keď bola Soňa malá, že by som mohla ostať na materskej dlhšie ako rok. Vtedy sa to ale robilo inak a dnes tento luxus mladým závidím. Samozrejme v dobrom. Presviedčanie však bolo neúspešné. Ohrozenie Soninej kariéry bol príliš veľký strašiak. Čím dlhšie ostávala dcéra doma, tým viac bola nervózna.
Keďže ja som bola v tom čase už na dôchodku, o vnučku som sa ostala starať ja. Chvíľu bol v hre aj Sonin manžel. Matej však takisto odmietol odísť z roboty na materskú, pretože sa bál, že by vypadol z pracovného kruhu a stratil kontakty.
Mohlo by vás zaujímať: Inšpiratívny príbeh: Nemohli podporiť choré deti, 12-ročný chlapec sa preto sám naučil šiť plyšáky
Tri mesiace všetko fungovalo, no mne sa po tomto čase ozvali zdravotné ťažkosti a malému žihadlu som nevládala stíhať a ani sa oň starať. Večer som padala unavená do postele a ráno nevládala vstať. Bolesti som ignorovala, zatínala zuby, no lekár bol pri kontrole nekompromisný. Brala som to ako znamenie pre Soňu. Aby odišla z roboty, ktorá ju vyžmýkavala, aj keď ju baví a ostala doma s dcérou. Novú robotu by si našla ľahko, ale chvíle s malou sa opakovať už nikdy nebudú.
Videla som na Soni, že ju to celé vnútorne trápi, ale aj napriek tomu dala dcérku do jaslí a pokračovala v budovaní kariéry. Dokonca mi pri jednej hádke vykričala, že to aj tak celé robí pre malú. Nechce, aby mala také chudobné detstvo ako mala ona a chce jej toho dopriať čo najviac. To sa ma dotklo.
Neboli sme bohatí, ale dcére som dala lásku, venovala všetok čas, ktorý som mohla a vytvorila vrúcny domov. Uvedomujem si, že moja dcéra má však svoje hodnoty nastavené inak. V dnešnej dobe je to asi moderné. Rodičia nahradzujú čas s deťmi vecami a sú spokojní, ako to majú všetko dobre poriešené.
Poznáte podobný príbeh? Ako dopadol v reálnom živote? Napíšte ostatným čitateľom do diskusie pod článkom.
Zdieľať na