Bola som len rada, keď si náš syn Peťko našiel hneď po škole vcelku dobré miesto. V našom regióne je to skôr výnimka, než pravidlo, a tak som bola spokojná, že jeho pocitvé štúdium nevyšlo nazmar.
Po siedmich rokoch vo firme raz Peťo prišiel domov s tým, že chce dať výpoveď. Zdal sa mi už dlhšie nejaký skleslý, bez nálady. Nevedela som, čomu to mám pripísať, až z Peťa vypadlo, že je v práci nanajvýš nespokojný. Nevie ani prečo, proste stratil chuť aj záujem.
Neprehovárala som ho, pri jeho povahe to aj tak nemalo nikdy význam. Len som dúfala, aby sa z neho nestal nejaký povaľač. Syn ma prekvapil, keď mi jedného dňa oznámil, že odchádza do zahraničia. Na internete si našiel stránku, ktorá spájala dobrovoľníkov z celého sveta. Peťo sa tam zaregistroval, našiel si čo by chcel robiť, kde a čakal, či jeho žiadosť bude prijatá.
Peťovi nestačilo ísť niekam do Európy. Vybral sa rovno do Afriky. Sľuboval, že je to len na pár týždňov, kým si prečistí hlavu. So slzami v očiach som ho oprevádzala na letisko a dúfala, že má pravdu. Z týždňov sa ale stali mesiace. Ako to už býva, za všetkým hľadaj ženu. Peťo sa v cudzine zaľúbil do dievčaťa, ktoré bolo na rovnakom pobyte ako on. Chceli ostať spolu čo najdlhšie, pretože doma bývali každý nie v inej krajine, ale na inom kontinente.
Peťo sa aj s priateľkou nakoniec rozhodli, že skúsia život na Slovensku. Bola som celá nedočkavá, kedy ich konečne uvidím. Syn ma už čiastočne pripravil, koho po jeho boku mám čakať. Posielal mi pravidelne fotky, volali sme spolu cez internet. Jeho priateľka bola krásna, štíhla a tmavá ako eben.
Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Syna som chcela milovať, dnes ho však nenávidím
Každý rodič niečo takéto spracuváva po svojom. Ja som ale dosť tolerantná osoba a jediné, čo ma trápilo bolo, ako ju príimu ľudia v našom okolí. O Slovákoch sa síce hovorí, že sú srdeční a pohostinní, ale len do tej miery, ak dotyčný nevytŕča z davu a nie je iný.
Janka, ako som ju volala, keďže mala asi tri mená a ani jedno som nevedela vysloviť, bola naživo ešte krajšia – veľmi milá a vychovaná. Neviem žiaden jazyk, všetko musel prekladať Peťo, ale celkom sme si sadli. Bavili sme sa medzi iným aj o plánoch, aké obaja majú. Chceli vyskúšať, ako sa im bude žiť a pracovať u nás, a potom uvidia.
Janka začala po čase doučovať angličtinu, ale stále ju to ťahalo domov. Ani som sa nedivila. Bola jedináčik, vyrastala len s mamou a boli na seba dosť naviazané. Dlho premýšľali, až sa napokon Peťo s Jankou rozhodli odísť za ňou. Bolo mi to ľúto, veď každý rodič chce mať dieťa čo najbližšie pri sebe. A navyše, Janka celkom do nášho malého mesta aj zapadla. Bola taký exot. Nikde nemala problémy, nanajvýš sa niektoré babky prežehnali, keď išla okolo alebo na ňu pozerali viac ako je slušné, ale do konfliktu sa nikdy s nikým pre farbu pleti nedostala.
Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Synovi s nevestou zo „zdravej“ stravy šibe, šikanujú celú rodinu
Automaticky som rátala s tým, že s Peťom to bude v Jankinej domovine rovnako. Po počiatočnom prekvapení vzrušenie opadne a ľudia si ho nebudú nejako extra všímať. Peťo ma ale vyviedol z omylu. Sám bol zarazený, ako negatívne ľudia na ich vzťah s Jankou ľudia reagovali. Nechcem sa nikoho dotknúť, ale tí ľudia tam sa naozaj niekedy správali horšie ako nejakí divosi. Neraz sa stalo, že na nich na ulici vulgárne pokrykovali. Môjho syna nazvali bielom trusom, a to som použila najslušnejší výraz, aký poznám. Raz, keď si vyšiel s priateľkou na prechádzku, podišiel k nim bratranec z neviem koľkého kolena a prikázal im, aby sa nedržali za ruky na verejnosti. Keď ho poslali kade ľahšie, chcel im násilím ruky od seba odpojiť. Peťo mi raz v slabšej chvíli povedal, že niekedy ani nemá chuť s ňou ísť na verejnosť, pretože za tie nervy to nestojí. Niekedy sa cez to dokáže preniesť, ale inokedy by to najradšej vysvetlil dotyčným ručne stručne. Keďže oni sú ale v početných partiách a on sám, asi by to nedopadlo dobre.
Viem, že Peťo je ku mne zhovievavý a hovorí mi len zlomok toho, ako sa k nemu správajú. Vraj pozitívum je, že všetky Jankine kamarátky jej ho závidia. To, že muži mu naopak nadávajú, že im kradne ich ženy a prečo si nenájde niekoho seberovného, o tom mi už s takým nadšením nerozpáva. Peťo však vždy bol a je tvrdohlavý a za každú cenu je rozhodnutý s Jankou ostať v jej domovine. Ja sa o neho prirodzene bojím, aby pre niekoho nebola farba synovej pleti príliš veľký problém.
Poznáte podobný príbeh? Ako by ste sa v danej situácii zachovali vy? Podeľte sa o svoj názor s ostatnými čitateľmi v diskusii pod článkom.
Zdieľať na