Pravdivý príbeh: Neter som prijala ako dcéru a ona mi ukradla manžela

žena

profimedia.sk

Keď moja o päť rokov staršia sestra Lenka doma oznámila, že odchádza do zahraničia, nikto sa tomu veľmi nedivil. Nemecky vedela perfektne a Švajčiarsko ju fascinovalo celú strednú školu. A tak sa po maturite zbalila a aj s maminými zaváraninami a prednáškou o dobrých mravoch dievčat odišla robiť aupairku. Priznám sa, že som jej spočiatku závidela, keď mi ukazovala fotky pri prvej návšteve. Mali sme však spolu dobré vzťahy. Volala domov každý týždeň a pravidelne mi od nej chodili balíky plné oblečenia, o akom sa mne ani nesnívalo.

Lenka sa už na Slovensko nevrátila. Zdokonalila si reč, našla slušnú prácu v kancelárii a neskôr aj svojho manžela. Manželstvo im síce nevydržalo, ostala však po ňom aspoň pekná spomienka, dcéra Karolínka.

Sestra ma zvykla prehovárať, či neprídem bývať za ňou. Aj keď som sa občas s touto myšlienkou pohrávala, keď som stretla Mira, vedela som, že by ma zo Slovenska neodtiahli ani párom slonov.


Mohlo by vás tiež zaujať: Pravdivý príbeh: Môj partner žil okrem mňa s ďalšou ženou


Mira som spoznala na diskotéke. Kolegyňa sa išla vydávať, a tak sme jej pripravili malú oslavu. Cítila som sa medzi tými samými mladými kočkami už trocha divne, ale skvele som sa bavila. Zaujal ma pri bare práve Miro, ktorý tiež vyzeral, že prišiel vyvenčiť mladších súrodencov. Prihovoril sa mi. Vysvitlo, že aj on je v podniku s kolegami a zapíjajú skvelý obchod, ktorý sa im podaril. Miro ma pozval na ďalší deň na večeru. Od toho dňa sme sa stretávali pravidelne a ja som konečne cítila, že som možno našla toho pravého. Mala som tridsaťpäť rokov a všetky moje spolužiačky sa už išli pomaly rozvádzať, kým ja som nebola ani zasnúbená. Do roka sa však môj tajný sen splnil. Miro ma požiadal o ruku. Bola som šťastná. Môj budúci manžel bol fešák, galantný k ženám a ako bonus aj celkom zabezpečený. Vedela som, že mi ho viaceré kamarátky a kolegyne závidia, no on mal oči len pre mňa. Aspoň vtedy. Aj keď vlastne neviem, či nebol len dobrým hercom.

Na svadbu prišla aj sestra už s Karolínou. Mira vtedy videla naživo prvýkrát, ale hneď mi ho odobrila. Krátko po svadbe som otehotnela. Aj keď lekári hovorili skôr o zázraku. V mojom veku som už nebola žiadna mladá prvorodička, ale všetko prebehlo bez problémov. Na svet som priviedla Erika. Chlapček bol zdravý, krásny. Navyše aj mužovi sa v práci stále darilo. Myslela som si, že k šťastiu mi už nič nechýba.

Žiaľ, Lenka v tom čase vážne ochorela. Keď jej chorobu zistili, bolo už neskoro. Priveľmi dlho si nepripúšťala, že s ňou niečo nie je v poriadku. Jej smrť nás zastihla všetkých nepripravených. Ak sa vôbec na takú vec pripraviť dá.

Asi najviac trpela Karolínka. O otca prišla ešte ako malá a teraz aj o mamu. Bolo mi jej veľmi ľúto. Na čas som odišla za ňou do Švajčiarska. Vybaviť formality a pomôcť jej zaradiť sa späť do života. Bola to tiež tak trocha moja povinnosť voči sestre. Karolínku som však brala skoro ako vlastnú dcéru, ktorú som nemala.


Mohlo by vás tiež zaujať: Pravdivý príbeh: Veriť sa nevyplatí nikomu – ani najlepšiemu kamarátovi!


Aj po mojom návrate späť na Slovensko som s ňou bola skoro v každodennom kontakte. Aj keď to už vyzeralo, že sa so stratou svojej mamy vyrovnala, nebolo to tak. Povedala mi to raz, keď sme spolu volali. „Teta Gabča, cítim sa strašne sama. S mamou som už síce nebývala, nemôžem si ale zvyknúť, že nikoho nemám.“ Slovo dalo slovo a Kaji som navrhla, či nechce ísť na čas bývať k nám. S radosťou súhlasila. „To by mi pomohlo, neboj sa, nebudem vám zavadzať.“ „Ale čo si“, zahriakla som ju, „aspoň občas zoberieš Erika do kina, stále len za počítačom vysedáva.“

Karolíne sa u nás páčilo. Ja som bola tiež spokojná. S Mirom sme boli celý deň v robote a bolo príjemné sa vracať do uprataného bytu s teplou večerou na stole. Ja som to pri svojich povinnostiach zvládala vždy len na päťdesiat percent, nech som sa akokoľvek snažila. Karolínka bola naozaj výborná kuchárka. Ani Miro s Erikom si ju nevedeli vynachváliť.

V jedno horúce augustové popoludnie som sa z roboty len tak vliekla. Erik bol odcestovaný na festivale. Miro spomínal nejaké obchodné stretnutie, ktoré sa potiahne do noci. Vedela som, že Karolínka bude chytať bronz na našom kúpalisku. Domov som sa nemala za kým ponáhľať. Prišla som do bytu. Ako som predpokladala, doma nebol nikto. Vyšla som na balkón a pomaly som zvešala pár tričiek, čo sa na ňom sušilo. Poskladala som ich a išla uložiť na miesto. To, že Karolínkina skriňa bola prázdna som si až tak neuvedomovala. Veľa vecí si aj tak so sebou nepriniesla. Keď som ale našla prázdno aj v Mirových poličkách, niečo mi nesedelo. Začala som sa prehrabávať v skriniach. Nič. Prázdne. Ani Mirove, ani Karolínine veci v byte neboli. Chýbali aj peniaze, ktoré sme si s Mirom odkladali. Keďže sme bankám nedôverovali, odkladali sme si ich poctivo do starého rádia, ktoré slúžilo na dekoráciu. V tej chvíli som už začala niečo tušiť, ale mozog nechcel všetky tieto vnemy pospájať a niečo logické vyvodiť. Pomohol mu list, ktorý bol zaseknutý v kuchyni pod mikrovlnkou. Bol to skôr len odkaz: „Je nám ľúto.“


Mohlo by vás tiež zaujať: Pravdivý príbeh: Manžel ma podvádza – a ja ho nedokážem opustiť


Toto bolo to posledné, čo mi tí dvaja povedali. Ďalej sa so mnou bavili len minimálne, cez telefón, aj to len Miro kvôli rozvodu. Neplánovala som to tej svini uľahčiť, ale v závere to aj tak celé ničilo len mňa. Ak by sa ma teraz s odstupom času niekto spýtal, či by som sa zachovala rovnako, poviem áno. Spravila by som to zas, neľutujem, že som sestrinu dcéru k nám zavolala bývať. A nie kvôli nej, ale kvôli mojej sestre, ktorá by pre môjho Erika urobila to isté.


Máte zaujímavý príbeh, o ktorý by ste sa chceli podeliť s čitateľmi aj vy? Pošlite ho na plnielanu@plnielanu.sk a do predmetu uvedte „Pravdivý príbeh“. Možno si ho už čoskoro prečítate v našom magazíne!     

Zdroj: profimedia.sk, profimedia.sk, GF

Odporúčame

Pri používaní tejto stránky dochádza k spracovaniu cookies, ktoré nám pomáhajú zvyšovať kvalitu služieb. Spracovaniu cookies zabránite zmenou nastavenia v internetovom prehliadači. Viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close