Vďaka práci som veľa cestoval a v niektorých mestách aj nejakú dobu býval. Mal som možnosť spoznať aspoň trochu iné kultúry, krásy krajín, ale aj tamojších žien. Obľúbil som si temperamentné Grékyne, no i tak som sa vždy rád vracal domov na Slovensko a nikdy som neplánoval zapustiť svoje korene niekde inde. Predsa len sa nie nadarmo hovorí o našich ženách, že patria medzi tie najkrajšie, s čím som vždy súhlasil na sto percent.
Naše ženy som vnímal ako väčšina našincov. Zmyselné, upravené, milujúce, skromné a rodinne založené. Od istého času som ale postrehol medzi Slovenkami zmenu, ktorá sa z roka na rok rozširovala čoraz viacej. A to akúsi posadnutosť peniazmi a majetkom. Nie však svojimi, ale partnerovými.
Nie som žiaden Donald Trump, ani nemám konto niekde na Bahamách, no s čistým svedomím môžem povedať, že sa viem postarať veľmi dobre nie len o seba, ale kráľovsky by sa mala pri mne aj potenciána priateľka. Keď som sa aj s nejakou zoznámil, všetko išlo super do chvíle, kým sme sa začali baviť o bývaní. Keďže som veľa času trávil mimo, nemal som dôvod kupovať si vlastné bývanie a keď som prišiel na pár dní či týždeň na Slovensko, býval som u rodičov. To by ste mali vidieť výrazy niektorých žien, keď sa toto dozvedeli. Pozerali na mňa ako na nejakého chudáka. Každá by sa najradšej vozila v bavorákoch a zobúdzala v de luxe apartmánoch.
Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Synova žena ušla s cudzincom – prečo ju prijal späť?
Keď sa mi ani po niekoľkých rokoch nedarilo stretnúť svoju spriaznenú polovičku, kamaráti si už zo mňa začínali robiť žarty. Že vraj som príliš náročný a podozrievavý a je to moja chyba, že si vyberám ženy, ktorým ide len o peniaze. S tým som nesúhlasil. Nikdy mi nevadilo investovať do opačného pohlavia, pokiaľ som vedel, že tá druhá strana s tým neráta automaticky a nie je so mnou z vypočítavosti. Na slová kamarátov som sa vykašľal, ich pokusy niekoho mi dohodiť odmietal a nechal som veci plynúť. Venoval som sa svojim koníčkom, pracoval som a z dlhej chvíle som začal brázdiť stránky internetu.
Nikdy by som neveril, že na niečom takom viete stretnúť aj normálnych ľudí, s ktorými sa dá aj celkom normálne porozprávať. Začal som si dopisovať s viacerými ženami, ale obe strany sme to vždy vnímali len na úrovni kamarátstva. Až na jednu. Volala sa Lena a tak ako veľmi by som sa akurát s touto jednou rád stretol, tak v tom bolo veľa ťažkostí, prečo sa to nedalo. Lena pochádzala z Bieloruska, a tak prípadné rande som si predstavoval len v krajine fantázie.
Na internete som ale s Lenou čoraz viacej času. Bavili sme sa o všetkom možnom, čo robíme, čo nás baví, o rodine. Až som sa zariadil podľa hesla „kde je vôľa, tam je cesta“ a o pol roka som kupoval letenku do Minska. O ďalších pár mesiacov letela za mnou zasa Lena a po tretej návšteve u mňa už aj ostala.
Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Dcéru som pustila za hranice, vrátila sa tehotná!
Žiaľ, moji priatelia Lenu medzi seba úplne neprijali. To ste mali počuť tie ich rady. Moja priateľka bola pre nich obyčajná vypočítavá potvora, ktorá len túži získať víza a dostať sa zo svojej krajiny. Ťukali si na čelo, že ja, čo som bol celý život alergický na zlatokopky som sa chystal podľa mojich známych uviazať si rovno jednu na krk. A najnenávistnejšie komentáre malo na Lenu ženské pohlavie z partie, z čoho som bol úprimne šokovaný. Všetky mi radili, nech Lenu pobalím a pošlem odkiaľ prišla, že ma o všetko ošklbe, že som naivný, ak si myslím, že z jej strany je to láska.
Nikto si akoby neuvedomoval, že Lena opustila svoju rodinu, priateľov a prácu, aby odišla niekam, kde poznala len mňa. A navyše ani na míle nepripomínala tú, za akú ju moje okolie považovalo. Lena bola neskutočne milá a vedela vytvoriť úžasnú pohodovú atmosféru. Hoci bola o dosť mladšia, mohol som sa s ňou porozprávať o hocičom. Konečne som sa tešil domov z práce. Vedel som, že ma tam bude čakať niečo dobré pod zub a príjemná spoločnosť. Do nej mi neprekážalo vkladať energiu ani peniaze, všetko sa mi to mnohonásobne vracalo.
Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Priateľka stále len klame, ale ja ju nedokážem opustiť
S Lenou by sme si chceli po čase, a keď všetko pôjde ako doteraz, založiť rodinu. Najprv ale musíme vyriešiť bývanie, z podnájmu do niečoho vlastného. Lena sa už teší ako z nového miesta spraví náš ozajstný domov. Ja sa teším rovnako. Ona sa bude starať o domácnosť, ja aj naďalej o rozpočet. Vôbec mi nevadí, že nemá ambície hľadať si robotu – veď už len kvôli reči by to bol problém. Okrem toho, jej robotou bude vlastne starať sa o mňa. Ona sa z toho teší a ja si to môžem dovoliť, tak prečo nie? Neviem, prečo si ostatní myslia, že za to, že nebude robiť za pár šupov podradnú prácu musí byť zlatokopka a nechápu, že nám obom to takto vyhovuje.
Chcel by som povzbudiť tiež ostatných mužov, ktorí tú svoju pravú stále hľadajú, nech sa nevzdávajú. Medzi tými pozlátenými ženskými sa ešte dá nájsť aj to pravé zlato. Ja som si po to svoje musel prejsť niekoľko stoviek kilometrov, ale oplatilo sa.
Poznáte podobný príbeh? Ako by ste sa v danej situácii zachovali vy? Podeľte sa o svoj názor s ostatnými čitateľmi v diskusii pod článkom.
Zdieľať na