Pravdivý príbeh: Podáš prst a schmatne celú ruku, pozor na ľudské pijavice!

Hádka

thinkstockphotos.com

Manželovi som nikdy nezakazovala mať kamarátky. Tak ako on nerobil scény mne, keď som vybehla s kolegami po robote na drink, nemala som ani ja potrebu ho kontrolovať, strážiť, upodozrievať.

Navyše mal Miro vždy veľké srdce a hocikedy pomohol susedke, kolegyni, ktorej doma mužská polovička chýbala a potrebovala s niečím helfnúť. Nevedel povedať nie. Samozrejme, spoliehala som sa na svoju intuíciu. Ak by som zavetrila nejakú radodajku, ktorá má len záujem o skalp môjho muža, zo sladkého stvorenia by sa zo mňa stala hotová dračica. Za dvadsať rokov spoločného života som ale nemala na to dôvod ani raz.

Jedného dňa prišiel manžel zo sobotného nákupu o dosť neskôr ako obvykle. Telefón si zabudol doma, bola som zvedavá, kde sa zdržal. Keď sa Miro vrátil domov, povedal, že sa ešte zastavil po hlinu v neďalekom kvetinárstve. Ostal prekvapený, keď tu narazil na Irenu, priateľku jeho známeho. Žili si vždy na vyššej nohe, Irena sa nikdy od roboty nemusela pretrhnúť. Prehodili spolu pár slov. Dozvedel sa, že to v ich vzťahu začalo trocha škrípať a v obchode aspoň príde na iné myšlienky. Ja som ich oboch poznala len veľmi zbežne, aj to len z rozprávania, nejako zvlášť som sa o Irenu ani jej priateľa viac nezaujímala.


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: „Dokonalý“ manžel – opustil deti, chorú manželku a šiel k milenke


O nejaký čas narazil Miro v meste na Irenu opäť. Doma mi porozprával, že z nej bol cítiť alkohol a vyzerala veľmi zúbožene. Zavolal ju na kávu a vypočul si ju, veď to bolo podľa neho to najmenej, čo jej mohol ponúknuť. Irena sa môjmu mužovi zdôverila, že ju priateľ poslal definitívne k vode. Zobral si auto, nechal ju samu v byte s tým, že do mesiaca sa má odsťahovať. Irena sa z toho nevedela spamätať, siahla aj po tabletkách na upokojenie, začala následne meškať a vynechávať v práci, odkiaľ ju samozrejme prepustili. Cítila sa vraj ako v drvičke na odpad. Použitá, zomletá, na nič.

Priznám sa, že mi bolo Ireny ľúto. Nemala rodinu, na ktorú by sa mohla obrátiť. Jej rodina a život boli priateľovi príbuzní. S jeho odchodom dostali zákaz ju akokoľvek kontaktovať, i keď dôvod prečo môjmu mužovi nikdy neprezradila.

Miro sa v to popoludnie v meste zahral na psychológa, terapeuta aj liečiteľa v jednom. Výsledkom bolo, že o pár týždňov mu zvonil telefón, kde ho Irena prosila, či by jej nepomohol. Zasa sa odvolávala na nedostatok kamarátov, na ktorých sa môže obrátiť a Miro bol jej posledná nádej. Našla si podnájom, nemá si ale ako previezť veci do nového bytu. Miro sa teda podujal, že jej pomôže. Nebola som nadšená, chystali sme sa akurát v ten deň sadiť priesady, ale odsunula som svoje sebecké plány bokom. Veď tá chudera inak skončí na ulici, ak ju nikto nepresťahuje. Všetko dobro, ktoré človek vyšle, sa mu vráti späť a sadiť môžeme aj na druhý deň, povedala som si.


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Život nie je fér – manžel ma opustil, ale pre aký dôvod!


Lenže presťahovaním sa sa to zďaleka neskončilo. Irena volala vždy, keď niečo potrebovala. Väčšinou veci súrne, životne dôležité, také, ktoré len môj manžel vie vyriešiť. Či išla na pracovný pohovor, Miro ju tam zaviezol. Irena bývala na okraji mesta, kde jej išli zle spoje, a tak by na pohovory prišla buď priveľmi skoro alebo by ich nestihla. Obaja sme chceli, nech si nájde prácu a začlení sa do normálneho života, no nepomohli by ste aj vy?

Alebo si zaobstarala šteniatko, aby sa necítila sama. Vyzdvihnúť ho išla spolu s Mirom, nemala sa do útulku ako dostať. Chlpaté klbko ju nútilo nabehnúť na určitý režim, vstať ráno z postele a starať sa. Zhodnotili sme to s Mirom ako dobrú voľbu, čiže dobre, že jej išiel pomôcť. Takto sme si odôvodnili skoro všetky podania pomoci ktoré jej Miro dal, i keď tu išlo skôr už o staré známe, podaj prst a prídeš o celú ruku.


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Mama chce zachrániť manželstvo – toleruje otcovi aj milenku!


Vedela som, že viac ako nezištnú pomoc na tom z manželovej strany hľadať netreba. Nebola za tým žiadna romantika, úlet, vzťah či nebodaj sex. Mne ale Irenine požiadavky začali liezť pomaly ale iste viac a viac na nervy. Kamarátky sa mi čudovali, že vôbec mám takú trpezlivosť. Ony by milej Irene povedali pekne od pľúc, nech sa neopovažuje viacej otravovať. Ja som nechcela byť za xantipu, ktorá niekoho núti obrátiť sa druhému v núdzi chrbtom. Chcela som, aby to Miro spravil z vlastnej vôle.

Nakoniec sa Irena vyoutovala sama. Zavolala Mirovi, nech jej skočí po krémeše do jej obľúbenej cukrárne, kam pravidelne chodila s bývalým. Prepadol ju pocit smútku, chcela by si takto zaspomínať na bezstarostnejšie časy. Miro sa ale veľmi nazlostil. Konečne si uvedomil, kde končí pomoc a začína využívanie. Povedal Irene, nech vezme psa na prechádzku a po zákusky sa zastaví sama a položil. Irena volala späť, ale Miro telefón už našťastie nedvihol. Ani na ďalší a ďalší krát. Môj muž má stále zlaté srdce a zaťažko mu je povedať nie, keď ho niekto žiada o pomoc, ale vytýčil si aspoň hranice. Pomáha potiaľ, pokiaľ netrpí jeho vlastná rodina.


Ako by ste sa v podobnej situácii zachovali vy? Podeľte sa o svoje názory s ostatnými čitateľmi v diskusii pod článkom.

Zdroj: thinkstockphotos.com, thinkstockphotos.com, MK
Odporúčame