Pravdivý príbeh: Pri rozvode išla láska bokom, manžela som obrala o všetko

Žena

thinkstockphotos.com

Vydávala som sa ako veľmi mladé dievča. Môj manžel bol rovnako starý ako ja, ale na rozdiel odo mňa nepochádzal zo stabilného rodinného zázemia. Jeho otec mu už od šestnástich vykrikoval, aby vypadol z domu. V osemnástich sa Vilo zbalil, zbalila som sa aj ja a odišli sme do Čiech za jeho bratrancom. Predtým sme mali rýchlu malú svadbu. Moji rodičia neboli nadšení, ale vždy som sa riadila srdcom.

Vilov bratranec mal pre neho prichystanú robotu, ja som sa zatiaľ starala o deti ostatných pracovníkov, kým boli v robote. Tatko sme aspoň mali obaja istý príjem.

Aj po rokoch sme ale stále cítili ako cudzinci. Domovina nám chýbala a vedeli sme, že raz sa aj tak vrátime na Slovensko. Sen sa nám napokon splnil. Presťahovali sme sa späť, do susedného mesta, odkiaľ sme pochádzali. Vilo bol veľmi proti tomu, aby sme my alebo raz naše deti čo i len náhodou prišli do kontaktu s jeho otcom. Manžel si však paradoxne v blízkosti kde vyrastal našiel robotu.

Vilo kariérne rástol, s tým rástla aj výška bankového konta. Nikdy nechcel mať deti skôr, ako bude mať na účte dosť vysokú sumu. Ja by som kočíkovala už od strednej, a tak som sa tešila, že konečne si môžeme splniť ďalší sen, ten o rodine.


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Odlákala som ženatého muža od rodiny a takto to dopadlo


Mali sme sa skvelo. Ja som bola doma, starala sa o deti. Vilo zarábal. Niekedy musel byť v robote dlho do noci. Dohodli sme sa, že keď bude nadčasovať, ostane prespať v malej garsónke, ktorú si prenajímal. Aby nebudil mňa, deti a aby sa mu po ceste domov náhodou niečo nestalo. Vždy to bolo na najviac jednu-dve noci do týždňa. V nedeľu som mu vždy vyžehlila všetky košele, pripravila oblečenie na celý týždeň, nakrémovala topánky. Ak to vyzeralo, že bude mať dlhý deň, pripravila som mu aj jedlo do škatuliek, ktoré si len ohrial. Bavilo ma to, nebola som žiadnou slúžkou svojho muža. Možno tu som urobila chybu. Možno som mala byť viac hysterická, viacej mu robiť scény, aby toľko nerobil, aby vždy chodil z roboty rovno domov, viac sa venoval svojej rodine.

Vilo mal dokonalý servis, ktorý snáď začal príliš brať ako samozrejmosť. Dozvedela som sa, že v garsónke nespáva len sám, ale z času na čas mu robí spoločnosť pekná mladá dievčina s ryšavými vlasmi. Len hlupák si mohol myslieť, že v meste, kde sme vyrastali, ale už nebývali, sa mi niečo také nedostane do uší. Štyridsať kilometrov nie je taká diaľka, a keď je klebeta dostatočne zaujímavá, svojho poslucháča si nájde. Vilo ani nezapieral. Cítil sa ako majster sveta. Dokonca, keď u neho raz chcel prespať rodinný známy, ktorý sa vracal zo služobnej cesty, Vilo mu navrhol, nech si na byt zavolajú prostitútky.

Čím viac som sa o Vilovi dozvedala, tým viac som mala pocit, že som žila s niekým iným. So mnou sa ale prerátal. Cítila som sa oklamaná, ukrivdená, ponížená. Iné ako rozvod som si nevedela predstaviť, ale úprimne som tiež chcela, aby nejako trpel. Vedela som, ako mu záleží na majetku a materiálnych veciach, a tak som dúfala, že za svoj podvod čo najviac zaplatí.


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Vlastná žena ma pripravila o všetko!


Našťastie mamina kamarátka zo školy bola právnička. Zaoberala sa rozvodmi, bola dobrá a navyše neznášala mužov. Pre mňa v tom momente presne niekto, koho som hľadala a potrebovala. Vilo miesto toho, aby si priznal chybu, sypal si popol na hlavu, snažil sa ma udobriť a odprosiť, začal na mňa vyťahovať klamstvá, ohovárať ma, spravil zo mňa psychicky labilnú ženu, ktorá sa nikdy nevedela postarať ani o seba, nie to ešte o deti. Nebolo mu to aj tak nič platné. Podarilo sa nám vybojovať vysoké výživné, ostal mi byt, chata aj auto. To, že sa prestal stretávať s deťmi som brala ako bonus. On nejavil záujem a ony tiež nechceli.

Vilo ostal bývať v garsónke so svojou mladou milenkou, z ktorej bude onedlho matka jeho dieťaťa. Stavím sa, že by od neho ušla, keby vedela, že je takmer na mizine, ale už bolo neskoro. Ja som voči mužom ostala opatrná. Do svojho manželstva som dala všetko, pre rodinu a manžela by som sa rozdala. Vilo ale dal prednosť mladej milenke ako zázemiu, ktoré mu v detstve tak chýbalo. Viem, že chatu ani auto som nepotrebovala, výživné by stačilo aj polovičné, ale pocit zadosťučinenia mi stál za to. A navyše sa riadim heslom, „kto chce kam, pomôžme mu tam“.


Ako by ste situáciu vyriešili? Poznáte podobný príbeh aj vy? Podeľte sa o svoje skúsenosti aj s ostatnými čitateľmi v diskusii alebo ho pošlite celý na plnielanu@plnielanu.sk.

Zdroj: thinkstockphotos.com, thinkstockphotos.com, PV

Odporúčame

Pri používaní tejto stránky dochádza k spracovaniu cookies, ktoré nám pomáhajú zvyšovať kvalitu služieb. Spracovaniu cookies zabránite zmenou nastavenia v internetovom prehliadači. Viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close