Pravdivý príbeh: So sestrou dvojičkou nás rozdelil muž, rozdala si to s ním

žena v strednom veku

Komu tento projekt pomôže? (Zdroj: GettyImages)

Nikdy som nerozumela tomu, ako niekto nemôže mať rád vlastného súrodenca. My sme boli so sestrou Magdou nerozlučná dvojica. Nečudo. Narodili sme sa v ten istý deň, v tú istú hodinu, iba ja som bola mladšia o pár minút. Boli sme jednovaječné dvojičky.

Od malička sme boli nerozlučiteľná dvojica a každý si nás plietol. Naša podoba bola neuveriteľná. Spolu sme vystrájali, vyrastali, riešili ženské veci aj školu. Doteraz s úsmevom spomínam na to, ako sme si podelili predmety. Každá sa naučila na nejaký iný a vďaka tomu sme aj v škole excelovali. Mali sme rovnakých kamarátov aj záľuby. Dokonca sme sa neskôr presťahovali kvôli práci od rodičov do iného mesta do spoločného bytu. Skrátka, boli sme tu jedna pre druhú.

Všetci nám hovorili, aké máme neuveriteľné šťastie. Ja som si to uvedomovala. Myslela som si, že na našom vzťahu sa nič nezmení. Z omylu som sa však dostala keď som mala 29-rokov. Táto udalosť sa odohrala už pred neuveriteľnými takmer 15 rokmi, pamätám si však, akoby sa to stalo včera. Bol piatok a so sestrou a dvomi kamarátkami sme sa po práci rozhodli, že si spolu vyrazíme do mesta do nášho obľúbeného baru, kam sme chodili pomerne často. Vyparádené a veselé sme sa výborne bavili. V tom však pri nás zastal čašník, náš dobrý známy, a podal mi miešaný nápoj. Vraj od tam toho pána pri bare.

Vysoký, svalnatý, s ostrými črtami tváre a modrými očami. Keby som nesedela, určite by sa mi podlomili kolená. Magda ho nevidela, sedela mi chrbtom. Zahriakla som ju aj ostatné kamarátky, aby sa neotáčali, aby to nebolo trápne. Očným kontaktom som mu však naznačila, že ďakujem. Viac som mu nevenovala pozornosť, aj keď som cítila, ako ma prepaľuje pohľadom. Po chvíli sme odišli.

Neznámy krásavec sa však nedal odbiť a od čašníka Maja, toho nášho dobrého známeho, zistil, kde bývam. Pár dní na to ma po práci čakal pri vchode, predstavil sa ako Marek a pozval ma na prechádzku. Z neplánovanej prechádzky sa však stal niekoľko hodinový rozhovor. Bolo mi výborne. Po pár dňoch sme spolu s Marekom začali chodiť a predstavila som ho aj sestre Magde.

Bol to vtipný moment, Marek nemohol uveriť našej podobe a ešte si robil srandu, že teraz má dve rovnaké frajerky. Obaja si výborne porozumeli a boli sme dobrá partia. Mala som krásne obdobie, aj keď sa mi zdalo, že sa s Magdou nejako odsudzujeme. Najskôr to začalo nevinnou hádkou, keď som jej vytkla, aby nerobila na Mareka také oči, alebo aby sa nepredvádzala pred ním v krátkom pyžame po tom, ako u nás občas prespal.

Keď sme raz išli na večeru, tak ma „nechtiac“ obliala červeným vínom. Nenahnevala som sa, bolo to len oblečenie a keďže reštaurácia bola kúsok od nášho bytu, odbehla som sa prezliecť. Podobných momentov sa opakovalo stále viac, až som si nahovárala, že žiarlim. Avšak aj dobrá priateľka ma upozornila, že sa pri Marekovi Magda správa úplne inak.

Pravdou je, že vždy, keď mal Marek prísť, sestra sa vyparádila ako nikdy predtým. Toto bola asi jediná vec, v ktorej sme boli odlišné. Ja som sa obliekala striedmo, ležérnejšie a príliš som sa nelíčila, Magda vyzerala stále častejšie ako z obálky časopisu. A či si nás Marek pomýlil? Ale áno, sem-tam. Hlavne ráno, keď sa ešte Magda nestihla vyfintiť. Nemala som mu to za zlé.

Zlom nastal po tom, čo sa konala narodeninová oslava našej spoločnej kamarátky. Objednala chatu pre 15 ľudí a všetci sme sa výborne bavili. Na to, že nezvyknem veľa piť, som sa v ten večer celkom dosť opila. Asi prvýkrát v živote. Len viem, že som sa odobrala spať, lebo mi bolo naozaj zle. Ostatní sa zostali ešte baviť. Neviem, koľko ubehlo času, keď som sa zobudila na to, že mám obrovský smäd a zároveň sa necítim úplne v poriadku. V chatke už bolo takmer ticho, iba kde-tu bolo počuť vzdychy. Boli sme mladí, odviazaní, neriešila som to.

Šok však nastal v momente, keď som v spoločnej miestnosti uvidela Magdu, ako si to vášnivo rozdáva s Marekom. Chvíľu som tam len stála ako soľný stĺp a pozerala na najhorší výjav vo svojom živote. Popri ich šialenom tempe mu stihla Magda povedať, že odkedy sa pobozkali, nevedela na neho prestať myslieť. Marek len dodal niečo v tom zmysle, že ho rajcovalo keď ju videl chodiť v tom jej sexi pyžamku. Myslela som, že sa mi sníva. Nedokázala som nič povedať. Neviem ani, čo sa stalo po tom, pretože som odpadla.

Nasledujúce dni mali rýchly spád. Bez slova som odišla z bytu späť k rodičom, rozišla sa s mužom, o ktorom som si myslela, že je to láska na celý život. Zanevrela som na oboch. Rodičia stáli pri mne. Skúšali sa ma presvedčiť, aby som dala priestor Magde na vysvetlenie, ale nechcela som. Bolo mi hrozne. Ako jediné východisko som videla odísť, raz a navždy. A tak sa aj stalo.

Pozbierala som odvahu, presťahovala som sa do Anglicka a žijem tu už 15 rokov. Rodičov chodím pozerať, dokonca párkrát boli aj oni u mňa. So sestrou som už nikdy viac neprehovorila. Zablokovala som si ju na sociálnych sieťach, listy od nej hneď končili v koši. Od oného dňa už nemám sestru a úprimne? Ani mi už nechýba. Sú totiž veci, ktoré sa nikdy odpustiť nedajú.


Zaujal vás pravdivý príbeh? Prečítajte si ďaľších 55 v novej knihe, ktorá je ideálnym darčekom aj na Vianoce!

“Kniha Kniha 55 pravdivých príbehov – Osudy ľudí okolo nás (Zdroj: Plnielanu)

Zdroj: plnielanu.sk
Odporúčame