Pravdivý príbeh: Som vo vzťahu s mužom, ktorého nemilujem – som konečne šťastná

pravdivý príbeh žena

Láska napokon asi nie je všetko (Zdroj: GettyImages)

Mala som celkom jasné, ale zároveň romantické predstavy o láske. Možno za to mohol ten kopec kníh, ktoré som do seba súkala. Bavili ma najmä romantické, zaláskované, so šťastným koncom. V skutočnom živote som na vzťah musela čakať dlho, kým som pochopila, čo vlastne hľadám.

Môj typ, vysoký blondiak, bol vždy moja prvá voľba. Trocha drsňák, rodinne založený, zabezpečený. Počas vysokej školy takých bolo málo, po nej to tiež nebola žiadna sláva. A tak sa u mňa muži striedali. Moja mama s každou novou známosťou dúfala, že on je konečne ten pravý. Jej nenápadne otázky, ako to spolu myslíme, či sú jeho rodičia rozvedení, kde robí, čo robí odohnali aj toho najodolnejšieho nápadníka. Nikto nechcel mať pocit, že tretie rande je zároveň prísľub vážneho vzťahu.

Mamin tlak však podvedome pracoval aj u mňa, a tak som jej radšej žiadne známosti po čase nepredstavovala. Keď som však stretla Matúša, niečo mi vravelo, že to je on. Ten pravý. Lietala som pol metra nad zemou, aká som bola zamilovaná. Pol roka bolo všetko super. K Matúšovi som sa nasťahovala a tešila sa na čas, trávený spolu.

Po pár mesiacoch z Matúša vypadlo, že ho dusím a musíme si dať pauzu. Mamine dobre mienené rady, ako som ho mala už po pol roku dotiahnuť k oltáru mi ešte viac pridávali na sklesnutej nálade. Mala som dva roky pred štyridsiatkou a cítila, že moji princovia sa míňajú. Nechcela som byť sama. Prihlásila som sa na zoznamku. Povedala som si, že viem, čo chcem a idem si za tým. Žiaľ, moje predstavy boli odlišné od predstáv zúfalcov, ktorí ma oslovili. Akoby romantika bola už len niečo pre naivné pubertiačky, alebo staré panny.


Mohlo by vás zaujať: 55 pravdivých príbehov – Osudy ľudí okolo nás


Povedala som si, že posledný pokus bude rande s Radom. Fyzicky sa mi páčil, záľuby mal podobné ako ja. Po tých predošlých prešľapoch ma už nemohlo nič prekvapiť. Rado bol v skutočnosti ešte príťažlivejší ako na fotkách. Mal zmysel pre humor, charizmu a bol sčítaný. Na prvé rande sme išli do kina a nič viac. Takto sa to zopakovalo aj na druhom rande. Večera, odvoz domov a pusa na líce. Na treťom rande sme konečne skončili u neho doma.

Začali sme sa stretávať pravidelne. Všetko bolo fajn, ale motýle v bruchu, ktoré som potrebovala cítiť, tam neboli. Bolo mi s ním dobre, jemu bolo dobre so mnou. Nikto iný v mojom okolí nebol a keď som túto tému nadhodila pred Radom, ukázalo sa, že on to má rovnako. Proste sme si vyhovovali, ale láska to nebola.

Tie pocity sa vo mne bili. Snívala som o veľkej láske, napokon som skončila s niečím úplne iným. Vzťah zo zúfalstva, zo strachu pred samotou, z pocitu, že už nikto iný nebude. Rozhodla som sa, že budem žiť prítomnosťou a kým je nám spolu príjemne, nechám to tak. Ani neviem ako a zrazu sme išli na večeru osláviť rok od nášho prvého stretnutia. V reštaurácii bolo vidno viacero zamilovaných párov. Niektorí z nich možno spomínali na pekné spoločné chvíle, iný plánovali budúcnosť. Rado a ja sme nepatrili ani k jednej skupine.

Bolo mi z toho doma trocha smutno. Viem, že ak by som stretla niekoho, kto by bol zo mňa paf, s Radom by som sa rozišla. Myslím, že keby sa zaľúbil on, spravil by mi to isté. Ale zatiaľ sme spolu. Mama na mňa tlačí, nech konečne začneme spolu bývať. Veď ani u nej s otcom to nebola láska ako trám, zaskočila ma. Túto chybu ale nespravím. Prečo kaziť niečo, čo funguje. A že to nie je to, čo som si ako mladá vysnívala? Už mi to neprekáža. Možno to, čo mám s Radom bude trvať dlhšie ako nejaká romanca s pánom Dokonalým, ktorý možno aj tak existuje len v tých mojich románoch.


Vybrané príbehy si prečítajte aj v novej knižke 55 pravdivých príbehov – Osudy ľudí okolo nás. Kúpiť si ju môžete aj na Martinus.sk prípadne v ďalších kníhkupectvách.

Zdroj: Plnielanu.sk
Odporúčame